Nový trend podľa nej vzbudzuje etické otázky. Niektorí odborníci zároveň varujú pred podávaním hormónov a prípravkov blokujúcich pubertu deťom. Typickým prípadom je osemročné dievčatko z Los Angeles.
Už v osemnástich mesiacoch oznámilo, že „je chlapček“ a neprestalo tento názor zastávať. Jej rodičia boli najprv v šoku. Teraz ale o svojom dieťati hovoria ako o chlapcovi a čakajú na prvé známky puberty, aby sa mohlo začať s liečbou.
Podľa lekára Normana Spacka, ktorý sa podobnými pacientmi zaoberá, by rodičia mali vedieť, že také deti existujú a že si zaslúži liečbu. „Ak otvoríte dvere, práve takéto deti prídu. Existujú. Sú v našich ordináciách,“ podotkol Spack.
Občasné prepínanie do role iného pohlavia je u malých detí bežné, upozornila agentúra AP. Tieto deti sú ale podľa nej iné. Sú si isté, že sa narodili v zlom tele. Podľa Špačka si tak nemožno vystačiť s bežnou psychiatrickú diagnózou „poruchy pohlavnej identity“. Výskum vraj naznačuje, že mozog takýchto detí skutočne vykazuje znaky, aké máva opačné pohlavie. Lekár odhaduje, že sa to týka jedného z 10 000 detí.
Liečenie detí mladších ako 18 rokov ale podľa americkej detskej lekárky Margaret Munovej vzbudzuje etické otázky a malo by sa podrobne preskúmať. Niektoré deti vraj môžu mať skutočne len psychické problémy. U iných zase môže ísť o homosexualitu a môžu byť do liečby nútené rodičmi, pre ktorých je prijateľnejšia zmena pohlavia ako homosexuálny potomok. „Nezvratná liečba príliš skoro je škodlivá,“ uviedla Munová.
Lekári zaoberajúci sa takýmito pacientmi ale tvrdia, že škodlivé by naopak bolo neposkytnutie liečby. Deti sa vraj niekedy uchyľujú k sebapoškodzovaniu, keď sa snažia zmeniť svoju anatómiu. Iné zase čelia slovným aj fyzickým útokom a sú náchylné na stres, depresie a pokusy o samovraždu.
Podľa Spacka pritom tieto problémy vďaka liečbe zvyčajne ustúpia. Deti vraj navyše ľahšie prejdú do role druhého pohlavia a nemusia tiež podstupovať oveľa drastickejšiu liečbu v neskoršom veku.
Podľa pokynov americkej Endokrinnej spoločnosti by sa hormonálna liečba pri zmene pohlavia nemala nasadzovať pred začiatkom puberty. Po jej začiatku by sa potom deťom do veku 16 rokov mali podávať lieky blokujúcu pubertu a potom samotné hormóny pre zmenu pohlavia. Celý proces by podľa spoločnosti mali sledovať psychológovia.
Podľa Spacka prispeli pokyny Endokrinnej spoločnosti a rôzne videá na stránkach YouTube k zvýšeniu povedomia o skorej zmene pohlavia. V jednej bostonskej nemocnici, kde pôsobí, je tak teraz takýchto pacientov v priemere devätnásť ročne oproti štyrom na konci 90. rokov minulého storočia.
Celkom tu v rokoch 1998 až 2010 liečili 97 chlapcov a dievčat. Najmladší mal štyri roky. Takto mladým pacientom sa sprostredkúva predovšetkým odborná psychologická pomoc.
Okolo jedenásteho či dvanásteho roku veku potom obyčajne v závislosti od fyzického vývoja začnú deti dostávať lieky brzdiace rozvoj druhotných pohlavných znakov. Podávajú sa buď injekčne alebo ako implantát do ramena. Účinky liekov je podľa Spacka možné zvrátiť.
Liečba deťom umožňuje emocionálne dozrieť predtým, než sa rozhodnú pre prípadnú trvalú zmenu pohlavia. Z 97 Spackových pacientov sa pre ňu nakoniec nerozhodol len jeden.