Na Ukrajine ste začínali ako detský lekár. Čo vás lákalo na pediatrii?
Mama zo mňa chcela mať chirurga, ale ja neznášam krv. Raz odo mňa pri operácii, kde som len pomáhal počas školy, chceli, aby som im podal nejakú pinzetu. No keď som zbadal krv, omdlel som a všetko som so sebou potiahol. Lekári nevedeli, koho skôr zachraňovať. Keď sa ma pýtajú na dôvod, prečo som sa stal pediatrom, rád zo žartu odpovedám, že mám rád deti s krásnymi mamičkami. Alebo trochu vážnejšie, že malé deti sa ľahšie umývajú ako starí. Ale skutočným dôvodom bolo zistenie, že dieťa je ako uhorka. Ak ju dáte do slaného nálevu, skôr či neskôr bude slaná. Ak vyliečim dieťa, ktoré vyrastá v patologickom prostredí nepripravených rodičov, ktorí nevedú zdravý spôsob života, fajčia, pijú a necvičia, toto dieťa sa znovu vráti do toho istého prostredia – a väčšinou znova ochorie. Takže najprv musím vyliečiť aj rodičov a celé príbuzenstvo. Neexistuje nevyliečiteľné telo, najskôr však musím vyliečiť vedomie človeka. To rozhoduje. Buď bude naše telo jesť párky alebo piť šťavy. Buď sa bude povaľovať na gauči, alebo bude cvičiť. Buď sa bude sprchovať studenou vodou, alebo bude užívať tabletky.
Kurzy, ktoré ste začali organizovať, mali nevídaný ohlas. Až taký, že ste dostali niekoľko pracovných ponúk…
A z nich som si jednu vybral. V Košiciach som robil kurzy v centre pre učiteľov. Dostal som školský byt, syn chodil do školy, manželka precvičovala aerobic, robila masáže a tancovala. Neskôr som stretol Josefa Lengyela, ktorého oslovila Silvova metóda. Keďže sa mu páčili moje myšlienky, spracovali sme spoločne systém psypos – psychika, pohyb a strava, no potom sme išli každý svojou cestou.
Silvova metóda vás nezaujala?
Nie. Je to niečo na spôsob pozitívneho myslenia, aktuálne v tej dobe spolu s piatimi Tibeťanmi a reiki. Teraz tu máme rodinné konštelácie a koučing. To všetko sú rýchle “kvásky”, ktoré neuznávam. Ja som na Slovensku dvadsaťpäť rokov, mám vysokú školu, psychoterapeutický výcvik, sociálnu a medicínsku psychológiu, psychoterapiu a psychiatriu… A hocikoho dnes za dva týždne a dvetisíc eur “zasvätia” do koučingu a začne pomáhať druhým so svojimi vírusmi, muchami a problémami. A pritom je sám v zajatí rovnakých.
Výhrady máte aj voči ezoterike.
Je to únik.
Mnohí však vravia, že im zmenila život, odvolávajú sa napríklad na knihu Tajomstvo. Vraj im ukázala cestu.
Ja som tú knihu nečítal, ale keď som videl “ezotericky” naladených ľudí a opýtal sa ich, čo im tá kniha alebo ezoterický kurz dali, všetci použili vety: Niekam ma to posunulo. Niečo mi to dalo. Nejako mi to zmenilo život. Ale za tým nejako, niekam a niečo som už nič nepočul. Ja ponúkam holú psychológiu. Neprezentujem názory či presvedčenie. Dávam čisté psychologické zákony, ktoré si môžete overiť.
Skrátka, predávate technológiu.
Áno. Niekto predáva mobily, počítače a telefóny, ja predávam technológiu na verbálnu komunikáciu.
Vymenovaných predajcov nezaujíma, čo budú klienti s mobilmi a počítačmi robiť a ako sú s nimi spokojní. A vás spätná väzba klientov? Alebo si veríte natoľko, že vaša technológia pomôže každému?
Častokrát mi ľudia kladú otázku: Je vaša technológia pravdivá? Nie je pravdivá, ona je funkčná! Pre niekoho možno príliš tvrdá alebo nepohodlná. Vychádzam z toho, že keď už človek prišiel na môj kurz, mal na to dôvod. Rozhodol sa kúpiť si technológiu. Čo s ňou bude robiť, je už jeho vec. Ponúkam príležitosť, šancu si dáva každý sám.
Odkedy robíte kurzy, pozorujete, že ľudia sa čoraz viac zaujímajú o duchovný rast? Alebo to ide dole vodou…
V 90-tych rokoch sa začínali organizovať ezoterické festivaly, pretože ľudia boli hladní po duchovných náukach. V ostatných rokoch sa však oveľa viac presadzujú rôzne praktickejšie techniky, ktoré riešia vzťahy, komunikáciu, asertivitu a podobne. Menší záujem rozhodne nie je, lebo problémy vo vzťahu nevymizli. Nikam sa nepodeli ani problémy sebapoznania a sebazdokonaľovania. Keby to tak bolo, v televíznych správach by sme počuli správy typu: Tento rok sme zavreli šesť detských domovov. (Lebo rodičia začali byť uvedomelejší). Skvalitnili sme prípravu na partnerstvo. Zavreli sme dva domovy dôchodcov, lebo deti sa začali lepšie starať o svojich rodičov. Máme menej bezdomovcov a útulkov pre psov. Ale my naopak hľadáme sponzorov pre detské domovy, rozchodov je čím ďalej, tým viac, prekvitá domáce násilie a psychologická negramotnosť.
Stretávate sa s nešťastnými ľuďmi. Neuberá vám to energiu? Počúvate nespočetné množstvo trpkých príbehov…
Keď som začal pracovať ako profesionálny psychoterapeut na Ukrajine, denne som mal aj pätnásť-dvadsať ľudí. Asi po polroku – mal som krásnu manželku a asi polročné dieťa – som sa zobudil a chcel skočiť z deviateho poschodia. Nemal som dôvod! Ja som všetky tie sťažnosti, bolesť, plač a utrpenie bral na seba. Zhmotnillo sa to vo mne a chcel som zrealizovať ich program samovraždy. Vtedy som pochopil, že si musím vytvoriť imunitu alebo technológiu, ako sa čistiť. Odvtedy to po každom kurze praktizujem.
Má každý, kto príde na váš kurz, „zvláštny“ problém, alebo je to to isté stále dokola?
Oni nemajú vzácny problém, len vzácnu hlúposť. Alebo keď už hovorím v mojej terminológii, majú súbor deštruktívnych vírusov. A tie sú ako cez kopirák. Dnes sa už na kurzoch ľudí nepýtam na ich problémy. Nevyťahujem z nich negatívne vibrácie. Zaujíma ma len to, čo potrebujem vedieť, aby som bol v obraze a mohol s nimi pracovať. Do detailov nezachádzam.
Ak sa vás pýtajú na Boha, čo odpovedáte? Veríte?
Neverím v Boha, ja viem, že existuje. Moje motto znie: Stávam sa tým, čo v sebe otváram. A keďže všetci sme na obraz Boha, ja chcem ten obraz Boha, ktorý je vo mne, zhmotniť cez prácu na svojom tele, bioprocesore a energetickej štruktúre a tak otvárať dokonalosť, ktorú do mňa Boh vložil. Ale ona sa len tak neotvorí. Bez práce nie sú koláče.
Čo má najväčšiu silu, keď sa snažíme o zmenu? Viera?
V žiadnom prípade.
Čo má väčšiu silu ako viera?
Neoblomný zámer, ktorý ste si vytvorili na základe svojho rozhodnutia. Rozhodnite sa, čo chcete. A vytvorte na to neoblomný zámer. Vtedy sa veci začnú hýbať. Budete potrebovať organizáciu, disciplínu a vytrvalosť. Niekto, kto absolvuje môj kurz, povie: Verím, že vašu technológiu uplatním. Ale iný povie: Rozhodol som sa uplatniť vašu technológiu a som pripravený na organizáciu, disciplínu a vytrvalosť. Je to tá istá energia. Ak by mala viera silu uzdravovať, dnes by sme nemali nemocnice a všetci by boli bohatí a zdraví. Možno existuje človek, ktorý dokázal vďaka viere veľkú vec. Neberiem mu to. Ale je to skôr výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.
Stále máte na kurzoch neporovnateľne viac žien ako mužov?
Žiaľ, áno. Je to tým, že ženy chcú zmenu viac. Chcú, aby boli ich vzťahy lepšie. Naopak, muži sú presvedčení o tom, že je to normálne, že to tak má byť a že tým pádom nemusia nič meniť.
O vaše kurzy majú záujem aj ľudia po päťdesiatke. Má význam pokúšať sa o zmenu v akomkoľvek veku?
Vek nikdy nie je prekážkou. Začať je možné kedykoľvek. Raz bola u mňa na kurze partnerských vzťahov babička, rok narodenia 1926. Behala s nami bosá, stála na hlave a jedla makrobiotickú stravu. Po kurze mi povedala: Pán doktor, psychológia sexuality bola najlepšia časť!
Ľuďom, a teda prevažne ženám, bez pardónu nadávate. S akým ohlasom sa stretávate – so smiechom či s plačom?
Nadávky sú v cene kurzu. Sú prostriedkom na emocionálnu destabilizáciu. Ľudia sú spočiatku v rozpakoch, potom sa zabávajú. Mojím zámerom nie je ubližovať im. Len testujem, nakoľko sú náchylní na programy, keď reagujú na nadávky. Pretože psychologicky gramotný človek je imúnny. Ak to niekoho pohoršuje a odíde, znamená to, že nič iné ako nadávky nepočul. Ja nechcem byť ako akademický profesor, ktorý sa postaví pred katedru a nudným hlasom čosi hlási. Chcem, aby môj kurz bol vtipný a interaktívny.
Zdravých spôsobov stravovania je dnes viac, vy máte svoj spôsob.
Vychádzam z toho, že živé telo potrebuje živú stravu. Čiže čo najviac zeleniny a ovocia v šťavách a šalátoch, oriešky, krúpy, pohánku, pšenicu, ovos. Jedzte čo najmenej prevareného a vyprážaného jedla, odporúčam vyhýbať sa produktom s dlhšou trvanlivosťou, z jedálnička vylúčiť aj mliečne produkty a mäso. Obmedziť treba aj chlieb. Chcete syr? Ale nech je kvalitný a nezabúdajte na veľa zeleniny! Odporúčam tiež jesť jedlá bez prílohy, pretože to sú ťažké kombinácie.