Spustili ju silné lieky, ktoré brala na zápal hrubého čreva. Mala dni, keď sa neumývala, nejedla, nevyšla z postele. Stratila záujem o všetko, o seba, rodičov aj priateľov.
Zvláštne stavy u nej nastali po silnej liečbe pri akútnom zápale hrubého čreva. „Užívala som kortikoidy a asi tieto lieky to všetko spustili. Diagnostikovali mi panickú poruchu, ku ktorej sa neskôr pridružila depresia,“ hovorí novinárka Martina.
V tom čase študovala na vysokej škole a fungovala úplne normálne. Potom jednoducho prišiel zlom, nevedela, šoférovať ani ísť do školy na prednášky. Dokázala celé dni preležať v posteli. „Doma ma volali spiaca Ruženka. Žena je vždy rada, ak sa môže pekne upraviť, ale ja som nemala silu ani sa umyť, dokonca som sa nevládala ani najesť. Mala som oblečené pohodlné vyťahané pyžamko a len som bola v posteli,“ dodáva.
Bolela ju duša. To znamená, že hoci by aj chcela normálne fungovať, ísť von, ale to nešlo, ani keď bolo vonku pekné počasie. Martina tvrdí, že jednoducho nemala silu ani motiváciu a nevedela si predstaviť svoju budúcnosť. „Napríklad skončím vysokú, nájdem si prácu, pri tejto chorobe neexistuje žiadna budúcnosť, máte z nej strach.“
V jej zúfalej situácii jej pomohli rodičia. Starali sa o ňu a nosili jedlo do postele a už začali tušiť, že s ňou nie je niečo v poriadku. „Povedali mi, treba to riešiť, nemôžeš takto existovať,“ uviedla. Skontaktovali sa s lekármi a odviezli ju priamo k psychiatrovi, ktorý jej nasadil liečbu. Martina si nevie predstaviť, ako by dnes fungovala, keby nemala otca a mamu. Preto treba podľa jej slov o tejto chorobe hovoriť, aby ľudia spoznali, ak niečo nie je s človekom v ich okolí v poriadku.