Je váš kolega či partner v strese? Môže vás nakaziť

Niektoré choroby sú prenosné a nákazlivé, to vieme všetci. Preto sa takto chorým vyhýbame. Podobne by sme sa však v budúcnosti mali vyhýbať aj ľuďom v strese. Odborníci totiž prišli s tvrdením, že aj stres môže byť prenosný z človeka na človeka, varoval Dailymail.

, 15.02.2015 06:00
Ako predchádzať pracovnému stresu? Foto:
Stres je druhým najčastejšie udávaným problémom súvisiacim s prácou.

Vo vypätej situácii každý jedinec vykazuje určité špecifiká, ako je napríklad zmena tónu hlasu, mimika, držanie tela a dokonca vraj aj iný telesný pach. To všetko potom jednotlivo alebo ako celok pôsobí aj na ľudí v okolí, ktorí môžu „prevziať“ rovnaké symptómy. Tým psychológov z Univerzity Saint Louis chcel svoje tvrdenia podložiť faktami, a tak jeho členovia vypracovali štúdiu, pri ktorej sa rozhodli dokázať, že aj nezaujatí pozorovatelia môžu byť vystavení tzv. pasívnemu stresu.

Počas nej rozdelili dobrovoľníkov do dvoch skupín. Zatiaľ čo jedna skupina dostala za úlohu na verejnosti napríklad riešiť jednoduchú úlohu, druhá ich len pozorovala. Počas pokusu merali všetkým hladinu kortizolu, ktorý sa pri strese uvoľňuje, a tiež jedného enzýmu obsiahnutého v slinách. Podľa výsledných údajov zistili, že stresová reakcia pozorujúcich jedincov bola vo veľmi podobných hodnotách ako u vystupujúcich, a to bez ohľadu na pohlavie.

„Zistili sme, že u niektorých ľudí môže dochádzať k určitým stresovým prejavom už len tým, že pozorujú alebo sú v kontakte s niekým, kto je v strese, čo je veľmi prekvapujúce,“ uviedol pre ABC Tony Buchanan, docent na katedre psychológie na Univerzite Saint Louis.

Alergici nezvládajú stres

Ľudia, ktorí trpia alergiami, nie sú schopní primerane reagovať na stres. Vyplýva to z unikátneho výskumu psychológov Univerzity Komenského v Bratislave. Zistenia okrem iného potvrdzujú, že osoby trpiace silnou alergiou reagujú na stres nebezpečne neprimerane. U silných alergikov dochádza k istému zablokovaniu komunikácie s vonkajším svetom pri vystavení stresu, čo spôsobuje výrazne nedostatočné vyplavovanie stresového hormónu kortizolu, ale aj neadekvátnu reakciu autonómneho nervového systému, konkrétne zníženú funkciu tzv. sympatika. Tento stav možno charakterizovať ako istú pasívnu rezistenciu, keď jedinec nereaguje na stresové podnety. V normálnych situáciách organizmus reaguje na stres aktiváciou sympatika aj kortizolu, čím „bojuje“ proti nepriaznivým stresovým podnetom. „Takáto anomálna reakcia na stres je nebezpečná pre organizmus, a to tak z psychologického aspektu, ako aj v konečnom dôsledku z aspektu biologického,“ konštatovali vedúci výskumného tímu docent Igor Brezina a magistra Petra Soláriková.

Reakciu na stres zaznamenali aj u osôb, u ktorých je alergia menej rozvinutá. Na základe predbežných výsledkov bolo zistené, že u týchto jedincov sa prejavuje vyššia úzkostlivosť, viac depresívnych symptómov, vyššia úroveň nepriateľského konania voči iným a celkovo je u nich zaznamenaná vysoká úroveň distresu, čiže negatívnej formy stresu. Vo všeobecnosti títo ľudia preferujú viac vyhýbavých stratégií vyrovnania sa so stresom, ktoré sú však neprospešné pre zdravé fungovanie organizmu. Všetky spomínané zistenia pôsobia ako posilňovače už biologicky narušenej adaptability. „Verím, že výskum prispeje k zlepšeniu kvality života alergikov a súčasne zistí, ako sa vyrovnať so stresom,“ vyzdvihuje projekt rektor UK profesor Karol Mičieta.

Stres v práci spôsobuje cukrovku

Ľudia pracujúci v strese a pod veľkou záťažou sú ohrození na zdraví a živote. Nemeckí vedci totiž dokázali, že stres z práce spôsobuje poškodenie vnútorných orgánov a rozvoj diabetu 2. typu, a to aj keď má človeka normálnu postavu. Za všetko môže stresový hormón kortizol, ktorý má pri dlhodobom pôsobení zhubné účinky. „Najviac stresované osoby ochoreli na cukrovku o 45 % častejšie. Tým sa však zvyšuje aj riziko ochorení srdca, slepoty a amputácií,“ tvrdí rozsiahly výskum Epidemiologického inštitútu v Mníchove.

Štúdia sa opiera o viac ako 5-tisíc osôb, ktoré pracujú na plný úväzok. Počas dvanástich rokov sa u tristo z nich rozvinula cukrovka. U všetkých sledovali váhu, rodinnú anamnézu a mieru stresu v zamestnaní. Osoby, ktoré boli najviac stresované, ochoreli o 45 % častejšie. „Podľa nášho výskumu je približne každý piaty človek postihnutý vysokou mierou stresu v zamestnaní. Nemyslíme pritom bežný pracovný stres, ale situáciu, v ktorej sú na človeka kladené obrovské požiadavky a v rovnakom čase má minimálnu možnosť v tejto situácii manévrovať a riešiť ju,“ tvrdí profesor Karl-Heinz Ladwig z Mníchova. I keď je veľkým rizikovým faktorom pre rozvoj diabetu 2. typu predovšetkým nadváha, obezita a nedostatok pohybu, stres v práci je ďalším takým faktorom a ohrozuje aj ľudí, ktorí majú normálnu váhu.

Fakty o strese

  • až 90 percent ľudí zažíva stres aspoň dvakrát do týždňa
  • najčastejšie postihuje ľudí vo veku od 25 do 54 rokov
  • 25 percent ľudí považuje stres za súčasť každodenného života
  • má na organizmus také negatívne účinky, že by malo byť v záujme každého, kto ho prežíva, odstrániť jeho prejavy, keď trvajú dlhšie alebo sú závažnejšie, inak môže poškodiť zdravie a dokonca ohroziť život
  • výskumy dokázali, že psychická záťaž má rovnaké dramatické dôsledky na organizmus, ako telesná trauma či pôsobenie biologických škodlivín
  • stres je druhým najčastejšie udávaným problémom súvisiacim s prácou
  • až 70 percent mužov a 60 percent žien uvádza, že najvyššiu záťaž zo stresu pociťujú v zamestnaní
  • 57 percent zamestnancov uvádza častý výskyt stresových situácií v zamestnaní a viac ako každý štvrtý zamestnanec v Európskej únii pociťuje dlhodobý stres
  • so stresom a jeho následkami súvisí až 50 až 60 percent všetkých vymeškaných pracovných dní
  • pracovný stres zapríčiňuje viac ako 25 percent dvojtýždňovej alebo dlhšej absencie v dôsledku zdravotných problémov spôsobených na pracovisku
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #cukrovka #stres #alergie