V minulosti stres pomáhal pravekému človeku prežiť a ten sa so stresom vyrovnával pomerne rýchlo. Dnes majú stresové situácie dlhšie trvanie a telo sa s nimi vyrovnáva ťažšie, najmä pre nedostatočnú fyzickú aktivitu – sedíme a neutekáme alebo nebojujeme.
Stres tak možno označiť za reakciu tela na nadmernú záťaž, ktorá nás pripraví na útok alebo útek. A hoci je prirodzenou súčasťou našich životov, netreba ho podceňovať. Nebýva síce priamou príčinou závažných ochorení, často však zohráva dôležitú úlohu pri ich vzniku a rozvoji. Každý z nás reaguje na stresové podnety individuálne, a preto aj reakcie naň sa môžu líšiť. Najčastejšie sa prejavuje zvýšenou nervozitou a napätím, poruchami koncentrácie, bolesťami hlavy, zvýšenou alebo nepravidelnou srdcovou aktivitou, žalúdočnými problémami, kŕčmi či zvýšenou dráždivosťou.
„Stres vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém, čím sa zvýši prekrvenie kostrového svalstva. Zvýšený objem cirkulujúcej krvi spôsobuje zvýšenú srdcovú frekvenciu a pripravuje tak telo na fyzickú aktivitu, akou bol v minulých dobách napríklad útok alebo útek. Pokiaľ sa však nahromadená energia nezužitkuje, hromadí sa v tele a podieľa na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovo-cievnych ochorení, ochorení tráviaceho systému alebo psychických chorôb,“ vysvetľuje doktorka Katarína Babinská z Fyziologického ústavu LFUK v Bratislave.Základným pravidlom boja proti stresu je pravidelný pohyb, ale napríklad aj dopĺňanie magnézia, ktorého spotreba v organizme v dôsledku vplyvu stresových faktorov narastá. „Sledovania veľkých populácií pacientov dokázali, že vyšší príjem magnézia je spojený s nižším rizikom vzniku vysokého tlaku, mozgovej príhody a koronárnej choroby srdca. Veľmi efektívnym sa ukazuje spojenie magnézia s kyselinou orotovou, ktorá zohráva úlohu energetického donora pre bunku. Zlepšuje nielen vstrebávanie magnézia, ale podporuje aj správne fungovanie buniek,“ vraví kardiologička Anna Vachulová.
Nie každý stres je však zlý. Pod stresom ste aj vtedy, keď sa pripravujete na podanie výkonu alebo keď s napätím sledujete športový prenos. Ak trvá krátko a má primeranú intenzitu, môže mať na človeka pozitívny vplyv. Pozitívny stres sa spája s prežívaním alebo očakávaním pozitívnej udalosti. Stimuluje nás k lepšiemu výkonu, zvyšuje tvorivosť, sústredenosť a pomáha dosiahnuť vytýčený cieľ. Naopak, na psychiku a celkové zdravie môže mať nepriaznivý vplyv negatívny stres. Pod tlakom nadmernej a dlhodobej záťaže môže vyústiť až do úplného vyčerpania alebo rôznych zdravotných problémov.
Spoznajte prejavy stresu
Stres vyvoláva v organizme poplachovú reakciu, ktorá aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Výsledkom je zvýšené prekrvenie kostrového svalstva potrebného na útok alebo útek. Zvyšuje sa aj cirkulujúci objem krvi, dochádza k zvýšeniu srdcovej frekvencie a uvoľneniu energie.
Odpoveď na stres je u každého človeka odlišná. Svoju úlohu hrá genetická predispozícia, prístup k životu, výchova…
Reakciu organizmu na stres rozdeľujeme na tri fázy:
1. Poplachová fáza – mobilizácia: organizmus mobilizuje obranné možnosti a pripravuje sa na „boj alebo útek“, vylučuje sa väčšie množstvo adrenalínu, zvyšuje sa krvný tlak, tep srdca, zrýchľuje sa dýchanie, zvýši sa vylučovanie potu, krv z oblasti tráviacich orgánov sa presúva do svalov.
2. Fáza rezistencie – odolávanie a odpor: organizmus bojuje so stresorom a snaží sa naň adaptovať alebo ho zdolať. Ak táto fáza trvá dlho, stav sa zhoršuje a objavujú sa choroby zo stresu, ako je napríklad vznik žalúdočných vredov, vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení, ale dochádza aj k poškodeniu imunitného systému.
3. Fáza vyčerpania – organizmus podlieha stresu, čo môže viesť k apatii, depresii, rezignácii a niekedy dokonca smrti.
Ak sa často dostávate do silných stresových situácií, dochádza v tele k hormonálnej nerovnováhe. Tá môže viesť k celému radu symptómov:
Fyzické symptómy
náhle zvýšenie tlaku; búšenie srdca; srdcová arytmia; poruchy trávenia, nevoľnosť; vracanie, hnačka; plynatosť, nechutenstvo; časté močenie; bolesť žlčníka a pichanie pod pravým rebrovým oblúkom; bolesti hlavy a rôznych častí tela; pálenie a kŕče v rukách a nohách; ťažkosti s dychom; poruchy spánku; únava, závrat; slabosť; potenie, chvenie; pokles sexuálnej túžby, zmeny v menštruačnom cykle; neschopnosť zraku sústrediť sa na jeden bod; dvojité videnie; oslabenie imunity
Psychické symptómy
prudké zmeny nálad, nadmerná únava; nedostatok koncentrácie, dezorientácia, zmätenosť; problémy pri rozhodovaní; výpadky pamäti; návaly paniky; útlm; ľahostajnosť; návaly smútku; úzkosť, plačlivosť; netrpezlivosť; nervozita, podráždenosť; návaly zúrivosti; tréma; zanedbávanie osobnej hygieny a vzhľadu
Zmeny v správaní
zmena chuti do jedla; chorobné prejavy pri jedení; zvýšená konzumácia alkoholu, cigariet a iných drog; obhrýzanie nechtov; hypochondria
Mýty a fakty: O strese
Mýtus 1: Stres je všade a nič s tým nespravíme
Nie je to celkom tak. Pokiaľ sa naučíte riešiť veci s chladnou hlavou, stres nebude mať proti vám šancu. Dôležité je, aby ste si vedeli stanoviť priority a riešili problémy postupne, od najjednoduchších až po zložitejšie. Keď človeka ovládne stres, všetky problémy sa zdajú rovnaké a dostáva sa do začarovaného kruhu.
Mýtus 2: Stres je prirodzenou súčasťou života a nie je na ňom nič zlé
Sčasti je to pravda, keďže stresom trpeli ľudia od nepamäti. Rokmi sa však miera a intenzita stresu menia, rovnako aj spôsob, ako sa s ním dokážeme vyrovnať. Človek v praveku sa obával o svoj život ako taký a išlo zväčša o krátkodobý stres, s ktorým sa jeho telo vyrovnalo pomocou pohybu pri love alebo úteku. Dnešný človek je vystavovaný stresu takmer nepretržite. Stresová situácia nekončí ani po niekoľkých dňoch, dokonca týždňoch. V porovnaní s minulosťou sa naša fyzická aktivita blíži k nule a telo nemá šancu sa so stresom vyrovnať. Zdravotné problémy sa začínajú vynárať jeden za druhým.
Mýtus 3: Stres je vždy zlý
Primerané množstvo stresu je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Počas stresovej situácie sa naše telo naštartuje, zhromaždí všetku svoju energiu a dokáže nás viesť k lepšiemu výkonu a dosiahnutiu cieľa. Vďaka nemu si potom môžeme vychutnať pocit z dobre vykonanej práce. Pozitívny stres stojí napríklad aj za „rozklepanými kolenami či motýlikmi v bruchu“, keď čakáme na milovanú osobu. Stres začína byť škodlivý, keď je ho príliš.
Mýtus 4: Nemám žiadne príznaky, nie som pod stresom
To, že ste si nezačali ohrýzať nechty alebo namiesto 10 cigariet nevyfajčíte za deň 20, ešte neznamená, že nie ste pod stresom. U každého sa stres prejavuje inak a mnohé príznaky vyplávajú na povrch až po určitom čase. Môžu vám prísť natoľko banálne, že si ich ani nevšimnete alebo ich jednoducho pripíšete niečomu inému. A práve tie najmenšie príznaky sú signálom, že strácate kontrolu nad svojím životom a môžete to zmeniť.
Mýtus 5: Všetci prežívame stres rovnako
Kým vás vyvedie z miery zdĺhavá cesta do práce alebo pracovné povinnosti, iný nad nimi len mávne rukou a spokojne si v autobuse dočíta poslednú kapitolu svojej novej knihy. Rôzne situácie v nás vyvolávajú rôzne pocity. Niekto môže reagovať výbušne, iný precitlivene. Dôležité však je, aby ste poznali svoje reakcie a dokázali s nimi pracovať.
Mýtus 6: Existujú zaručené metódy, ktoré pomáhajú zmierniť stres
Neexistuje presný návod, ako sa zbaviť stresu. Niekomu pomáha, keď si po práci zabehá, iný sa uvoľní pri joge. Každý sme iný, a preto aj stresu sa zbavujeme rôzne. Z overených metód preto vyberajte to, čo na vás funguje najlepšie.
Mýtus 7: Cigareta alebo pohárik a je po strese
Stres pramení z určitej situácie, ktorá nás ťaží a nevieme si s ňou poradiť. Alkohol ani cigareta problém nevyriešia. Možno na chvíľu pocítite úľavu, no pestujete v sebe ďalší návyk, keď pri potrebe dostať stres pod kontrolu vybehnete na cigaretu alebo pohárik. Alkohol navyše zaťažuje telo toxickými látkami, čo vyvoláva nespavosť a nervozitu. Viac by prospelo vybehnúť na vzduch, trikrát sa zhlboka nadýchnuť a vrátiť sa späť k problému.
Zdroj: zivotbezstresu.sk
Test schopnosti zvládnuť stres
Dvaja lekári – Američan a Čech (Harrison M. Black, M. P., PhD, a Prof. MUDr. Pavel Jansa, DrSc.) zostavili na základe vlastných skúseností a s využitím domácich a zahraničných zdrojov test. Preverte si funkciu jednotlivých orgánov a schopnosť vzdorovať stresu.
1. Aspoň raz do týždňa jem teplé jedlo | áno | nie |
2. Štyrikrát do týždňa spím aspoň 7 až 8 hodín | áno | nie |
3. Mám aspoň jedného príbuzného, na ktorého sa môžem spoľahnúť a ktorý navyše býva neďaleko | áno | nie |
4. Aspoň raz do týždňa cvičím až do vyčerpania | áno | nie |
5. Fajčím menej ako 10 cigariet denne | áno | nie |
6. Pijem menej ako päťkrát do týždňa alkohol | áno | nie |
7. Moja váha zodpovedá mojej postave | áno | nie |
8. Môj príjem kryje moje výdaje | áno | nie |
9. Spolieham sa na vlastné presvedčenie | áno | nie |
10. Pravidelne navštevujem nejaký klub alebo kultúrne zariadenie | áno | nie |
11. Mám veľa priateľov a známych | áno | nie |
12. Mám jedného alebo viacerých priateľov, s ktorými sa môžem podeliť o svoje problémy | áno | nie |
13. Moje zdravie je v dobrom stave | áno | nie |
14. Som schopný/á hovoriť otvorene o svojich pocitoch, ak som rozčúlený/á | áno | nie |
15. S ľuďmi, s ktorými žijem, hovorím pravidelne o svojich každodenných problémoch | áno | nie |
16. Aspoň raz do týždňa urobím niečo pre svoje vlastné potešenie | áno | nie |
17. Viem racionálne organizovať svoj voľný čas | áno | nie |
18. Pijem menej ako tri šálky čaju denne | áno | nie |
19. Počas dňa si viem urobiť čas len pre seba | áno | nie |
Za každé áno si dajte 1 bod
Za každé nie 5 bodov
Výsledok:
- Po spočítaní bodov odpočítajte 20. Ak vám vyjde číslo pod 30 bodov, je jasné, že sa viete so stresovou situáciu vyrovnať bez problémov.
- Výsledok v rozmedzí 41 až 49 bodov svedčí o tom, že stresové situácie väčšinou zvládate dobre.
- Výsledok 50 až 75 bodov vôbec nie je povzbudivý. Len zriedka sa vám podarí stresovú situáciu skutočne zvládnuť.