Dvadsať mýtov o depresii

Depresia je ochorenie, o ktorom panuje množstvo mýtov. Tieto nepravdivé tvrdenia ľudí trpiacich depresiou zbytočne zraňujú a odďaľujú ich rozhodnutie liečiť sa.

, 22.10.2016 06:00
depresia, choroba, duševné zdravie Foto:
Ilustračné foto.
2

Mnohí majú pocit, že „im sa to nikdy nemôže stať“ a depresiu pokladajú za prejav slabosti. Liečba u psychiatra je podľa mnohých „iba pre bláznov“ a duševné ochorenia sú u nás stále tabu. Ľudia s týmto ochorením aj preto často nenavštívia lekára. Depresiu vnímajú ako vlastné osobné zlyhanie a hanbia sa za ňu.

1. Depresiu môžu dostať len psychicky labilní ľudia
Depresia je biologická porucha mozgu a tak ako všetky ochorenia môže udrieť bez zjavnej príčiny. Nie je to prejav zlyhania ani „duševnej lability“ človeka. Existuje mnoho faktorov, ktoré sa na jej vzniku môžu podieľať. Patrí medzi ne napríklad aj dedičnosť či vážna strata.

2. Depresii musí predchádzať vážna tragická udalosť
Nie každý reaguje na vážnu životnú stratu depresiou. Naopak, depresia môže vzniknúť bez akejkoľvek predchádzajúcej straty či tragédie v osobnom živote. Môžu ju však vyvolať stresujúce životné zmeny, ktoré sú navonok príjemnými udalosťami – ako sú prírastok do rodiny, povýšenie v práci či náhle zbohatnutie.

3. Proti jej príznakom najlepšie pomôže zmena prostredia, činnosť či kontakt s ľuďmi
Ľudia trpiaci ťažkou depresiou nie sú schopní čerpať energiu z dovolenky, cestovania či priateľských stretnutí. Naopak, takéto aktivity, ktoré by ich za normálnych okolností tešili, ich môžu vyčerpávať a zhoršovať ich stav, preto podobné aktivity väčšinou odmietajú a je chybou ich do nich nútiť.

4. Depresia je prejav slabosti a lenivosti
Ľudia trpiaci depresiou nie sú leniví ani slabí, ale sú chorí. Choroba často úplne paralyzuje vôľu človeka, preto sa pacienti s týmto ochorením môžu javiť ako málo pracovití či neschopní sa rozhodnúť. Keď vďaka liečbe pominú príznaky, vrátia sa k predošlým aktivitám a pracovným návykom.

5. Každý, kto má depresiu, si uvedomuje, že je chorý
Je chybou depresiu tajiť či pretvarovať sa, mnohí ľudia si však svoj skutočný stav nemusia uvedomovať či pripúšťať. Aj preto je dobré, ak s lekárom komunikujú aj ľudia z pacientovho blízkeho okolia. Psychiatrovi to pomôže urobiť si komplexnejší obraz o jeho stave. Niektoré formy depresie sa navyše prejavujú najmä fyzickými príznakmi a imitujú tak iné zdravotné problémy – napríklad zápchu či bolesti hlavy.

6. Na liečbu stačí psychoterapia
Samotná psychoterapia zvyčajne pomáha pri ľahších formách ochorenia. V kombinácii s liekmi sa však zvyšuje jej účinnosť.

7. Chodiť k psychiatrovi a brať antidepresíva je životné zlyhanie
Depresia súvisí s poruchou biologickej a chemickej rovnováhy v mozgu, ktorú je možné zaznamenať aj pri niektorých zobrazovacích vyšetreniach, i keď zatiaľ len vo výskumných podmienkach, nie v bežnej klinickej praxi. Z tohto dôvodu je potrebné liečiť ju liekmi rovnako ako iné ochorenia. Dať si predpísať a užívať antibiotiká na zápal pľúc tiež nikto nebude považovať za životné zlyhanie.

8. Lieky zaberajú hneď a možno ich kedykoľvek vysadiť
Depresia je jednou z úspešne liečiteľných psychických porúch. Liečba pomáha absolútnej väčšine pacientov. Lieky sa však musia užívať dlhodobo a rozhodne nezaberajú hneď. Kým nasadené antidepresíva zaúčinkujú, trvá to niekoľko týždňov. Dôležité je dodržiavať dávkovanie, brať lieky pravidelne a nezúfať, ak bude nutné medikáciu vymeniť. Veľa pacientov spraví chybu, že ak sa ich stav zlepší, svojvoľne vysadia antidepresíva. To vedie k okamžitému zhoršeniu stavu.

9. Depresívni ľudia sú nebezpeční a musia byť zavretí v psychiatrickej liečebni
Ľudia s depresiou v drvivej väčšine prípadov absolútne nie sú nebezpeční pre svoje okolie. Ak však trpia samovražednými myšlienkami, či majú za sebou samovražedný pokus, ochorenie môže ohrozovať ich vlastné zdravie a život. O hospitalizácii vždy rozhoduje lekár, väčšina pacientov s depresiou sa však lieči ambulantne.

10. Ľudia s depresiou nemôžu chodiť do práce a starať sa o rodinu
Práve naopak, mnoho ľudí s ľahkou formou depresie si napriek ťažkostiam plní svoje pracovné povinnosti a stará sa o rodinných príslušníkov. Ťažká forma depresie však chorých zvyčajne prechodne vyradí z ich bežného fungovania. Ak je človek správne a vhodne liečený, po zlepšení jeho stavu počas trvania pokračujúcej liečby môže pracovať a žiť svojím obvyklým životom.

11. Na depresiu pomáha cvičenie a zvýšený prísun minerálov, napríklad magnézia
Dostatočný prísun minerálov a pravidelný pohyb môže napomôcť zotavovaniu sa z depresie. Minerály ani cvičenie však nie sú postačujúcim riešením. Vo vážnejších prípadoch sú vždy nutné lieky, prípadne v kombinácii so psychoterapiou.

12. Sklony k depresii sa dedia
K jej vzniku môžu prispieť genetické faktory, ktoré pravdepodobne podmieňujú vznik biochemických porúch v mozgu (napríklad poruchy v počte receptorov pre sérotonín či v ich citlivosti). Nie je však pravidlom, že ak jeden či obaja z rodičov ochoreli počas života na depresiu, musí depresiou trpieť aj ich potomok. Rovnako neplatí, že každý, kto trpí na depresiu, ju musel zdediť od svojich predkov.

13. Je bežnou súčasťou puberty či staroby
Depresia rozhodne nie je normálnou súčasťou dospievania ani starnutia. Ak tínedžer či človek v dôchodkovom veku má príznaky depresie, potrebuje vždy odbornú pomoc!

14. Depresia prejde sama
Bez liečby zvyčajne sama zo dňa na deň nezmizne. Ak jej príznaky dlho pretrvávajú, postupne vedie k strate výkonnosti, k izolácii aj k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu – depresia predstavuje významný rizikový faktor pre vznik a nepriaznivý priebeh mnohých telesných ochorení, ako sú ochorenia srdca a ciev, ochorenia chrbtice, onkologické ochorenia atď. Platí, že čím skôr človek s liečbou začne, tým skôr depresia odznie. Najdôležitejšou súčasťou liečby depresie a predchádzania ďalším depresívnym epizódam je užívanie antidepresív a zdravý životný štýl.

15. Rozprávať sa o problémoch chorého zhoršuje depresiu
Naopak, rozhovory s priateľmi môžu pomôcť človeku s depresiou znižovať úzkosť z toho, čo sa s ním deje. Najmä vtedy, ak môže hovoriť o svojom prežívaní s niekým, kto už niečím podobným prešiel. Jeho blízki sa môžu báť, že rozhovor o smútku, úzkosti a beznádeji tieto pocity posilní a upevní. V skutočnosti sa ľudia v depresii často cítia so svojimi ťažkosťami sami. Ak človek s depresiou vládze a chce sa o svojom stave rozprávať, treba ho s porozumením vypočuť, neodsudzovať ho ani mu nedávať zbytočné rady, čo „by mal“ urobiť. Vhodné je nenásilnou formou mu odporučiť odbornú pomoc.

16. Na depresívnu náladu zaberá alkohol
Alkohol aj drogy v skutočnosti depresiu prehlbujú. Efekt otupenia nepríjemných pocitov po vytriezvení rýchlo pominie a príznaky depresie sa ešte zhoršia.

17. Antidepresíva pôsobia rovnako na každého
Každý človek je iný, a preto ani lieky nepôsobia na všetkých pacientov s depresiou rovnako. Ak si predstavíme pacienta ako zámku, potom kľúč, teda liek, treba nájsť ten správny. Určite nie je vhodné „požičiavať si“ lieky od známych či rodiny namiesto návštevy lekára.

18. Depresia je spojená s chudobou
Postihuje ľudí s rôznym sociálnym statusom, vzdelaním i majetkom. Zlé sociálne podmienky môžu byť spúšťačom depresie, nie je to však pravidlo.

19. Antidepresíva zmenia človeku osobnosť
Predstava užívania liekov, ktoré nejakým spôsobom menia chémiu v mozgu, môže byť pre veľa ľudí nepríjemná. V skutočnosti sú moderné antidepresíva veľmi šetrné s minimom vedľajších účinkov. Pôsobia cielene iba na nervové prenášače, ktorých funkcia je pri depresii pozmenená. Mnohí ľudia sa po antidepresívnej liečbe cítia byť, naopak, „opäť sami sebou“. Príznaky depresie totiž bránia prejavovaniu ich prirodzenej povahy a vlastností, ako sú veselosť či optimizmus.

20. Na vznik depresie vplýva zamračené počasie a chladné podnebie
Depresia sa neriadi ročnou dobou, môže sa objaviť kedykoľvek. Výnimkou sú zriedkavo sa vyskytujúce sezónne depresie (trpia nimi asi 2 % obyvateľstva), ktoré sa objavujú najmä v jesenných a zimných mesiacoch. Svoju úlohu tu zrejme hrá množstvo denného svetla, príčiny však nie sú objasnené. Sezónne depresie však rôzne zdroje definujú rôzne, u nás sa vyskytujú najmä na jar a na jeseň, príčinou sú zrejme zmeny počasia, ktorým sa organizmus musí prispôsobiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #smútok #mýty #depresia #duševné poruchy