Väčšina ľudí s duševnými chorobami sa nelieči

, 03.03.2018 06:00
bolesť, smútok, depresia, psychika, nešťastie
Pokiaľ ide o Slovensko, prevažná väčšina ľudí s duševnými chorobami sa nelieči. Autor:

Duševné choroby a duševné zdravie sa stávajú jedným z najzávažnejších problémov európskych krajín. Psychiatrické ochorenia v Európe predstavujú najväčšiu zdravotnú záťaž hneď po kardiovaskulárnych chorobách.

Depresia je sama osebe vážne a nepríjemné ochorenie, ale je to aj závažný rizikový faktor pre vznik ďalších chorôb, ako sú choroby srdca či vysoký tlak. Navyše so sebou nesie takmer päťnásobné zvýšenie rizika jedného chronického ochorenia a šesťnásobne zvyšuje riziko výskytu viac ako jedného chronického ochorenia.

Takmer tretina zamestnancov v Európe je vystavená stresu, jednému z najzávažnejších spúšťačov depresívnych stavov. Podľa súčasných štatistík postihne depresívna epizóda raz za život 10 až 20 % ľudí. Očakáva sa, že do roku 2020 sa depresia stane najvýznamnejšou chorobou rozvinutého sveta.

Pokiaľ ide o Slovensko, prevažná väčšina ľudí s duševnými chorobami sa nelieči. Okrem toho riziko samovražednosti u mladých mužov je u nás až 9-násobne vyššie oproti ženám. K takýmto výsledkom dospela epidemiologička, docentka Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského vo výskume zameranom na depresiu, úzkostné poruchy a závislosti v ambulantnej a nemocničnej liečbe. Docentka Bražinová sa dlhodobo venuje skúmaniu duševných chorôb. Výsledky jej výskumu ukazujú, že na Slovensku žijú státisíce ľudí, ktorí majú príznaky depresie, úzkostných porúch a závislostí, no nedostávajú či nevyužívajú liečbu. „V percentuálnom vyjadrení môžeme povedať, že 67 % ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou trpia depresiou, sa v súčasnosti nelieči. Spomedzi ľudí s príznakmi závislosti od alkoholu sa nelieči až 80 % z nich. Pri ľuďoch, ktorí majú s veľkou pravdepodobnosťou príznaky úzkostných porúch, dosahuje počet neliečených dokonca až 84 %,“ približuje výstupy výskumu docentka Bražinová.

Ako dodala, títo ľudia sa neliečia napriek tomu, že dnes existuje účinná liečba, ktorá by im pomohla a zlepšila kvalitu ich života. Príčiny tohto stavu môžu byť podľa nej rôzne: nevedomosť, spoločenská stigma a predsudky, nedostupnosť starostlivosti, chýbajúca prevencia či chýbajúca komunitná starostlivosť.

Najhorším možným dosahom duševnej poruchy je samovražednosť. Viaceré systematické prehľady epidemiologických štúdií samovražednosti ukazujú, že až v 90 % dokonaných samovrážd dotyčný predtým trpel duševnou poruchou. Prevencia a liečba duševných porúch je preto aj prevenciou samovražednosti. Z výskumu vyplýva, že miera samovražednosti na Slovensku je niekoľkonásobne vyššia u mužov a stúpa s narastajúcim vekom. „Najvyššia miera samovražednosti je u najstarších mužov. Je potrebné, aby sa praktický lekár pri prehliadke pacienta pýtal aj na to, ako sa cíti a v prípade potreby ho odporučil k odborníkovi. Odchod do dôchodku, strata náplne života, zníženie finančného príjmu, nezhody v rodine, strata partnera – to všetko prispieva k tomu, že sa starší človek môže začať cítiť opustený, sám, že nezvláda život,“ ozrejmila výskumníčka. Ďalšou rizikovou skupinou sú mladí muži. „Muži vo veku od 20 do 40 rokov majú podľa môjho výskumu až 9-násobne vyššie riziko samovražednosti v porovnaní so ženami. V tomto sme unikátni aj vo svete. Všade inde nie je rozdiel v samovražednosti medzi mužmi a ženami taký výrazný.“ Slovensko je pritom podľa nej jednou z mála vyspelých krajín, ktorá sa samovražednosťou vôbec nezaoberá: „Nemáme národný program na prevenciu samovražednosti, žiadnu krízovú linku, kde by mohol človek v psychickej kríze zavolať. Ide pritom o úmrtia, ktorým sa dá do veľkej miery predchádzať.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#psychická choroba #duševná choroba
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk