Ak nepracujete v zdravotníctve a nemáte deti, v ostatných týždňoch ste pravdepodobne pracovali menej ako zvyčajne. Veľa ľudí sa priam nudilo. Ocitli sme sa v situácii, ktorú sme si nevybrali. Napriek tomu je na mieste otázka: Prečo sme napriek tomu, že menej pracujeme, takí unavení a nesústredení? A prečo, keď sa prechádzame po byte, sme roztržití a zábudliví, dokonca ani nevieme, čo sme práve chceli robiť? Na tieto otázky si posvietili v rakúskom časopise Woman a na odpovede si prizvali odborníka, profesora Wilfrieda Langa, hlavného neurológa z nemocnice Krankenhaus der Barmherzigen Brüder vo Viedni.
Na otázku, prečo sme od začiatku korona krízy takí nesústredení, odpovedal: „Mentálne funkcie (pozornosť, jazyk, pamäť) sú veľmi silne ovplyvnené duševným stavom. Stres, strach, depresia a poruchy spánku pôsobia na výkon mozgu. V psychicky náročných situáciách vznikajú v každodennom živote tzv. dysfunkčné spôsoby správania – napríklad veľa ľudí zmení svoje spánkové návyky, pije viac alkoholu, hrá viac počítačových hier, atď. Tieto narušenia potom vedú ku kognitívnym poruchám.“
Množstvo vedome kontrolovaných informácií, ktoré vieme spracovať, je obmedzené. Znamená to, že keď máme voľnú hlavu, sme prebudení a motivovaní, keď viem svoju pozornosť sústrediť, môžem výborne pracovať. Ak však robí hlava iné veci, napríklad je naplnená strachom alebo smutnými myšlienkami, potom sú naše mentálne schopnosti narušené. Ak tieto veci prebiehajú paralelne, odoberajú kapacitu, ktorú potrebujem na koncentráciu. Výkon mozgu je v stresovej situácii vo všeobecnosti limitovaný.
Podľa doktora Langa sa dá predpokladať, že korona kríza sa týka aj ľudí, ktorí si to nepripúšťajú a pôsobia uvoľnene. Ľudia si vytvárajú pocit pohodlia a sebavedomia zo zdrojov – práca, v ktorej sa vám dostáva uznania, priatelia, ktorí si vás vážia, fungujúce partnerstvo, fyzická pohoda – o tieto zdroje mnohí ľudia v karanténe prišli. Niektorí si pripúšťajú emócie, ktoré z toho vyplývajú, iní nie. Ale všetko, čo sa zmení, zmení tiež našu schopnosť sústrediť sa. Každá zmena situácie ovplyvňuje aj náš mozog. Ten je zaneprázdnený stovkami dojmov súčasne.
Máme toho menej na práci a napriek tomu sme prepracovaní? Doktor Lang odpovedá, že v mozgu prebieha veľa procesov, ktoré sa zaoberajú danou situáciou. U ľudí, ktorí majú rôzne strachy a depresie, sa toho deje oveľa viac. Je ťažké vypnúť a sústrediť sa na to menej ako na to, čo práve robíme. Ale aj u zdravých prebiehajú iné procesy v mozgu, ktoré ich ovplyvňujú.
A čo spánok? Veľa ľudí teraz spí viac, ako to, že sme stále unavení? Dĺžka spánku podľa doktora Langa nemá s jeho kvalitou nič spoločného. Spánkový rytmus je spojený s činnosťami každodenného života. Podľa štatistík sa v pondelok stáva viac nehôd ako napríklad v piatok, pretože počas víkendu sme zmenili spánkové návyky. Keď sa zmenia denné aktivity v karanténe, zmení sa automaticky aj spánok a tým aj cirkadiánny rytmus, s ktorým synchronizuje hormonálny metabolizmus a ktorý tiež ovplyvňuje imunitný systém. Telesná aktivita zlepšuje kvalitu spánku. Preto je dôležité nevzdať sa jej ani v karanténe.
Doktor Lang tvrdí, že by sa mali zachovať zdravé stratégie správania ako je napríklad fyzická aktivita. Veľa ľudí prešlo vo svojom živote krízou a pamätajú si, ako sa s nimi vysporiadali – na tieto stratégie by sa znova mali spoľahnúť. A tiež udržiavať sociálne kontakty. Je tiež dôležité zaoberať sa svojimi emóciami, nenechávať si ich iba pre seba.
Prečo musia niektorí zápasiť so psychickými problémami? „Kríza takmer vždy vyvoláva stres. Okrem stresu patria medzi ďalšie faktory, ktoré sa opakovane vyskytujú v krízových situáciách, úzkostné poruchy, depresie a poruchy spánku. Ľudia, ktorí mali v minulosti mentálne postihnutie, budú samozrejme trpieť touto krízou ešte viac. Mnohé predchádzajúce tlaky sa počas krízy reaktivujú,“ uzavrel neurológ.