„Krátkodobé šťastie vedia všetci veľmi rýchlo rozpoznať, signalizujú ho pozitívne emócie, láska, nádej, dobrá nálada, radosť, že sa niečo podarilo. Všetci vieme, kedy sme v konkrétnej chvíli šťastní. Ale krátkodobé šťastie je ako poletujúci sneh, ktorý v prvej chvíli všetko zakryje, ale aj rýchlo sa rozpustí. Hedonistická časť šťastia, ktorá je práve o momentoch ako získanie nejakých hmotných vecí, je veľmi prchavá. Dlhodobé šťastie je tá druhá, pevná vrstva pod snehom. Dlhodobé šťastie je postavené na našej spokojnosti, keď robíme činnosti, ktoré sú zmysluplné. Sú to záležitosti, ktoré prinášajú prospech druhým ľuďom a majú trvalejší charakter. Jedna z vecí, ktorá prináša dlhodobé šťastie, je schopnosť ponoriť sa do činnosti, ktorá je náročná z hľadiska prekonávania prekážok, zároveň však ukáže naše zručnosti a silné stránky.“ Veľa ľudí má napríklad predstavu, že ťažká práca alebo utrpenie nemôže viesť ku šťastiu. Mnohé veci, ktoré súvisia so šťastím, najprv vyžadujú námahu, sebakontrolu alebo prechod náročnými oblasťami.
Jednou z techník, ako si pomôcť „navodiť šťastie“ je schopnosť byť v prítomnosti, uvedomovať si ju – tzv. mindfullness. Vnímať, ako svieti slnko, pofukuje vietor, deti sa hrajú na preliezkach a kvitnú stromy… Uvedomiť si svoju myseľ, svoje emócie, myšlienky a vnímať to všetko s láskavým prijímaním a so zvedavosťou. Táto všímavosť nie je len zručnosť spojená s meditáciou, akú používajú budhistickí mnísi, ale aj schopnosť uvedomiť si, čo sa so mnou deje. „Rozhneval vás iný šofér na ceste? Alebo váš šéf? Ste síce tesne pred výbuchom hnevu či sklamania, ale nereagujte, vnímajte sám seba, zapnite racio, prevezmite kontrolu,“ odporúča Aleš Bednařík. „Ľudia, čo trénujú všímavosť, vedia v sebe ovládnuť pudy a hnevlivé impulzy, reagujú konštruktívnejšie, menej sa urážajú. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí vedia ovládať svoju myseľ a emócie, sú šťastnejší ako tí, čo sú spontánni a nevedia sa ovládať.“ To neznamená, že by sme nemali byť spontánni. Buďte však spontánni, keď sa radujeme. Dajme voľný priechod radosti, ale nie nekontrolovanému hnevu.
„V princípe je adaptácia, teda prispôsobenie sa, veľmi dobrá vec, ktorá nám pomáha lepšie zvládať život, jeho negatívne stránky,“ tvrdí Bednařík. Aj keď nedostanete, čo chcete, môže to byť niekedy skvelým zásahom šťastia. „Jedna z vecí, ktorá veľmi pomáha byť šťastnejším, je schopnosť uvedomovať si, čo dobré je okolo nás a oceniť to v mysli, ale aj nahlas. Tomu sa hovorí vďačnosť. Vďačnosť je zručnosť, ktorú vieme použiť každý deň aj niekoľkokrát. Keď si uvedomíme, že niekto pre nás urobil niečo dobré, oceňme to nahlas.“ Vďačnosť je vakcína, antitoxín a antiseptikum!
Takže – všímavosť a vďačnosť. A ešte?
Svätá trojica, čo robiť, aby bol človek šťastnejší, je postavená na našej prirodzenosti:
- Byť čo najviac vonku, lebo ľudia sú „outdorové živočíchy“. Príroda a slnko pôsobí aj v zlom počasí na telo a myseľ upokojujúco a pobyt v lese je zdrojom radosti.
- Sme sociálne tvory. Vždy , keď môžeme, niekomu zavolajme, spojme sa s ľuďmi – s cudzími, blízkymi priateľmi, s kolegami z práce. Buďme v kontakte!
- Samozrejmosť je byť v pohybe. Hýbme sa, fyzicky pracujme, vybehnime na prechádzku, bicykel. Zadýchajme sa, spoťme sa. Vyplavia sa endorfíny.