Psychický stav mladých je otrasný, ukázala vražda v Šali

Rodinná dráma s mimoriadne tragickými dôsledkami sa odohrala v pondelok krátko po piatej hodine ráno v juhoslovenskom meste Šaľa. Syn tu zaútočil nožom na rodičov a brata, potom vyskočil z okna na siedmom poschodí paneláku. Rodičia skončili s poranením hrudníka v nemocnici, brat útočníka i samotný medik podľahli vážnym zraneniam. V budúcnosti môže podobných prípadov pribúdať, pretože deti a mladí ľudia sú na tom dnes psychicky veľmi zle.

Duševný stav mladých sa začal horšiť s nástupom pandémie covidu. Izolácia, neistota, obavy aj zhoršené vzťahy v rodinách viedli k sebapoškodzo­vaniu, pokusom o samovraždu či poruchám príjmu potravy. Nové prípady anorexie alebo bulímie išli za posledné roky hore takmer o 40 percent.

Vzrástli aj depresie, úzkosti, sociálne fóbie a stavy maniomelanchólie, pre ktorú je typické extrémne striedanie smutnej nálady a horúčkovitej aktivity. Ako nedávno zistili české úrady, známky stredne ťažkej až ťažkej depresie vykazuje neuveriteľných 40 percent deviatakov a 30 percent má stredne ťažké až ťažké úzkosti. Dá sa očakávať, že situácia na Slovensku je podobná. Ak nie horšia.

Rastie i počet detí, ktoré majú problémy s návykovými látkami. Pre užitie psychoaktívnych látok, vrátane alkoholu, bolo v roku 2020 vyšetrených dvakrát viac nedospelých pacientov ako rok predtým. Okrem alkoholu či drog rastú i takzvané nelátkové závislosti, najčastejšie je to nadmerné používanie mobilného telefónu.

Študenti z Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi sa koncom minulého roka vynútene učili týždeň dištančne, škola tak reagovala na ich zhoršujúci sa psychický stav. „Keď som minulý týždeň udelila už x-tý individuálny študijný plán pre žiaka z dôvodu problémov s duševným zdravím, povedala som si, že niečo musíme robiť, pretože individuálnych plánov sme za posledných pár týždňov a mesiacov dali viac ako za niekoľko rokov predtým,” vysvetlila pred rokom pre agentúru TASR riaditeľka školy Eleonóra Porubcová.

Psychiatri sú nedostatkovým tovarom

K riešeniu zlej situácie neprispieva, že na Slovensku máme akútny nedostatok detských psychiatrov, na vyšetrenie sa čaká dlhé mesiace. Výhrou je sa k špecialistovi vôbec dostať. „Pandémia priniesla zreteľný nárast počtu detských pacientov v psychiatrických ambulanciách o viac ako o tretinu. Zvýšil sa počet samovrážd aj pokusov o samovraždu. Rovnako aj počet prípadov porúch psychiky a správania,“ uviedol nedávno v rozhovore pre web ahojmama.sk uznávaný slovenský psychiater Igor Škodáček, bývalý prednosta Kliniky detskej psychiatrie v Bratislave.

Nielen pandémia však môže za alarmujúci psychický stav detí, pridali sa aj vojna na Ukrajine, klimatická kríza či veľké zdražovanie. „Spoločenská situácia sa veľmi odráža na stave duševného zdravia nielen mladých, ale všetkých ľudí. Často sa hovorí, že mladí sa o svet nezaujímajú, v skutočnosti však všetko veľmi citlivo vnímajú. Pandémia priniesla obrovský nárast domáceho násilia, konfliktov v rodinách, sebapoškodzovania, samovražedných myšlienok. Veľa mladých ľudí začalo trpieť úzkosťou, dokonca až prejavmi sociálnej fóbie,“ uvádza psychologička Dominika Rajznerová z organizácie IPčko, ktorá pomáha nielen mladým ľuďom vyrovnať sa s vážnymi psychickými problémami.

Ako odborníčka upozorňuje, boli to dospelí, ktorí k súčasnému alarmujúcemu stavu mladých prispeli najväčšou mierou: „Počas pandémie sme im vzali veľa zvládacích stratégií. Zavreli sme ich doma a obrali o prirodzenú potrebu byť s rovesníkmi. S príchodom vojny na Ukrajine pribudlo tém strachu, neistoty a ďalších úzkostí. Dlhodobo zaznamenávame tému osamelosti. Človek má síce rodinu aj kamarátov, ale o svojich ťažkostiach si nemá s kým pohovoriť. Z každej strany pociťuje tlak na výkon, na to, aby bol úspešný, hral nejakú rolu, za ktorú je oceňovaný. Nie vždy to ide.“

Ako to riešiť?

Odborná pomoc je na Slovensku len ťažko dostupná, nastúpiť preto musí hlavne svojpomoc a pomoc rodiny a najbližšieho okolia. „Každého by som povzbudila, aby si vo svojom okolí našiel osobu, s ktorou je ochotný zdieľať všetky svoje ťažkosti. Preventívnou možnosťou je vytvárať si vzťahy, v ktorých sa cítite bezpečne, nemusíte sa pretvarovať. Môžete v nich povedať od srdca všetko tak, ako to cítite, a viete, že budete prijatý či prijatá, bez hodnotenia a odsudzovania. Ďalej je dôležité venovať sa tomu, čo nám prináša pozitívne zážitky, či už je to kreatívna činnosť, šport alebo pokojne aj čítanie či sledovanie seriálov,“ odporúča Dominika Rajznerová. Ak už ide o akútny stav, netreba sa báť navštíviť pohotovosť, prípadne si domov zavolať sanitku, ktorá rieši aj prípady s psychickým pozadím, čo veľa ľudí nevie.

Kam sa môžu sami deti a dospievajúci, ale aj ich rodičia či blízki, ešte obrátiť o pomoc? Volať možno na Linku detskej istoty (116 111, 116 000) alebo Linku detskej dôvery (055/234 72 72). Číslo na Krízovú linku pomoci, kam sa môžu obracať ľudia v ťažkej psychickej situácii, je 0800 500 333. Pomoc na Národnej linke na podporu duševného zdravia treba zasa hľadať na čísle 0800 193 193.

Na www.ipcko.sk je ďalej k dispozícii chatová linka, ktorá funguje anonymne, bezplatne a nonstop. Pomoc formou chatu či e-mailu poskytuje aj Národná linka na pomoc deťom v ohrození, na ktorej sa konzultanti venujú volajúcim podľa ich veku, iný prístup si totiž vyžadujú mladšie a iné staršie deti.