Zaujímať sa o svoje zdravie je rozumné, mávnuť nad zdravotným problémom rukou sa môže nepekne vypomstiť. A nie je nič zlého na tom, chcieť sa rýchlo zorientovať tam, kde sú informácie okamžite k dispozícii. Stále však platí, že ak chcete skutočne vedieť, čo vás trápi, bez posadenia sa do skutočnej čakárne to nepôjde.
Z času na čas vyhľadá služby ochotného doktora Googla asi každý. Začne nás bolieť päta, objaví sa neznáma vyrážka, mravčenie nohy, čokoľvek. Ak to neprechádza, trochu znervóznieme, otvoríme internetový vyhľadávač a zadáme, čo nás trápi. A prakticky okamžite sa dozvieme, že sme snáď smrteľne chorí…
Kyberchondria je fenomén, keď si ľudia nadmerne hľadajú informácie o zdraví na internete. Podľahnúť sú náchylní hlavne tí s úzkostnejšou osobnostnou výbavou, ktorí za každým nevinným pichnutím okamžite vidia vážnu chorobu. Kyberchondria môže byť nebezpečná. Napríklad vtedy, keď sa rodičia na diskusných fórach najskôr radia s ostatnými diskutujúcimi, čo asi tak ich dieťaťu môže byť namiesto toho, aby s chorým potomkom utekali na pohotovosť. Prečo doktorovi Googlovi z princípu radšej neveriť?
Nezávažné aj vážne choroby sa hlásia rovnako
Nezávažné i závažné ochorenia majú často navlas rovnaké príznaky. Bolesť hlavy? Môže to byť nebezpečný nádor na mozgu, ale i migréna. Tlak na hrudi? Možno vás postihol infarkt, rovnako tak to môže byť porucha trávenia. Častejší výskyt modrín? Každého hneď napadne leukémia, v skutočnosti ale môže ísť o krehkejšie cievne steny. Doktor Google je poctivec, ktorý sa snaží vyhovieť zadaniu a nájsť čo najviac informácií. Výsledok? Falošné obavy z vážnej diagnózy.
Ďalším dôvodom, prečo hľadanie diagnóz na internete nefunguje, je to, že na sieti sa koncentrujú najmä informácie o tých najrozšírenejších zdravotných problémoch. Celkom prirodzene sa im venuje najviac priestoru, a tak pri gúglení diagnózy narazíte najmä na ne. Príčinou problému, ktorý vás trápi, však môže byť ochorenie, o ktorom je na internete len menej informácií a kvôli pravidlám vyhľadávačov sa k nim ani nedostanete.
Autormi textov o zdraví navyše často ani nie sú lekári, ale laici. Inú hodnotu má lekársky článok v odbornom časopise a inú text alternatívneho liečiteľa, ktorý nemá príslušné odborné vzdelanie.
Ani väčšina čitateľov nedisponuje lekárskym vzdelaním a nedokáže správne vyhodnotiť, čo si práve prečítali. Práve preto veľa odborných stránok vyžaduje odkliknutie, že ste pracovník v zdravotníctve, aby ste sa k článku dostali. Táto prekážka je však len formalitou, a tak sa ľudia bez titulu doktor medicíny prehŕňajú v odborných textoch a snažia sa pochopiť, čo im vlastne je. Správnu odpoveď však nedostanú.
Dr. Google krv nevezme
Doktor Google má síce veľa vedomostí, ale chýba mu to podstatné. Nevezme krv, nepostaví pred röntgen, nepoloží do tunela magnetickej rezonancie. Diagnózu musia potvrdiť vyšetrenia, nie je to vec názoru. Aj preto internetu veriť nemožno, hoci niekedy môže správne naviesť k odborníkovi, ktorého treba navštíviť.
Ešte predtým, než si do vyhľadávača zadáte kľúčové slovo, položte si zopár otázok. Sústreďujete sa hlavne na negatívne informácie a tie pozitívne prehliadate? Všetko vás vystraší, podliehate obavám, ste úzkostní? V tom prípade radšej hneď zavolajte do ordinácie lekára a počítač či mobil nechajte na pokoji. Nedozvedeli by ste sa z nich nič, čo by vás upokojilo. Práve naopak.