Trápi vás pohľad do zrkadla?

Veľký nos, krátke nohy, špicaté uši. Aj vy si povzdychnete pri pohľade do zrkadla? Pokiaľ to s kritikou svojho zovňajšku nepreháňate, všetko je v poriadku. Nadmerná nespokojnosť s výzorom však môže byť aj psychickou poruchou patriacou do rúk odborníka.

25.05.2010 05:27
žena, dievča, zrkadlo, obraz, odraz, Foto:
Ľudia chorobne posadnutí svojim vzhľadom myslia na svoje nedostatky v priemere tri až osem hodín denne.
debata

Každý človek občas rieši, ako vyzerá. Podľa prieskumov so svojim telom nie je spokojných 43 percent mužov a až 56 percent žien. Diagnóza „komplex menejcennosti“ sa však potvrdila len u 2,4 percenta ľudí. Ich trauma z pohľadu do zrkadla sa prejavuje nesmelosťou, plachosťou, utiahnutosťou. Vyústiť môže do mentálnej anorexie, či bulímie, prepadnutiu alkoholu a iným drogám, ale aj do promiskuity. V najhoršom prípade sa komplexy môžu pretaviť do agresivity – obrátenej voči sebe samému alebo voči ostatným. Preto je chorobná nespokojnosť s výzorom dôvodom na návštevu psychiatra.

Od normálneho kritického vnímania sa zakomplexovanosť líši viacerými bodmi. Tu sú najdôležitejšie:

1. Ľudia chorobne posadnutí svojim vzhľadom myslia na svoje nedostatky v priemere tri až osem hodín denne. Takmer každého z nich trápenie s výzorom zamestnáva aspoň hodinu denne, približne jedna štvrtina sa tým trápi viac ako osem hodín denne. Navyše, väčšina nemá takmer žiadnu kontrolu nad týmito myšlienkami.

2. Komplexy vyvolávajú úzkosť, emocionálne utrpenie, narušenie bežného fungovania v živote. U pacienta sa objavuje depresia, máva aj samovražedné myšlienky. Porucha zasahuje do jeho pracovného života, komplikuje mu vzťahy s priatemi, ovplyvňuje intímny vzťah, starostlivosť o domácnosť, či návštevu školy. Mnohí postihnutí sa hanbia výjsť z domu.

3. Okrem toho, vynárajúce sa vedecké dôkazy naznačujú, že ľudia s poruchou vnímania svojho tela, v mozgu inak spracúvajú určité typy informácií. Napríklad majú sklony zameriavať sa na nepodstatné detaily. Mnohé z nich sú dokonca fiktívne, vymyslené, nevidí ich nik okrem dotknutého človeka.

Pokroky v estetickej chirurgii predstavujú určitú nádej pre takto postihnutých ľudí. Lenže v mnohých prípadoch jedna plastika strieda druhú, až človek pôsobí veľmi neprirodzene, komicky. Jeho hlavný problém operácia nikdy nevyrieši. Pretože vyliečiť treba najskôr „hlavu“.

Terapeut vie pacientovi pomôcť prinavrátiť sebavedomie zameraním jeho pozornosti na iné prednosti, skúsenosti, talent alebo na jeho pracovné, či športové úspechy.

debata chyba