Pri kozmetických prípravkoch určených na ochranu pred slnkom by nás malo v prvom rade zaujímať to, či nás naozaj chránia tak, ako deklarujú, môžu mať na obaloch uvedené čísla 6, 10, 15, 20, 25, 30, 50 alebo 50+. Napr. tie s uvádzaným SPF 50 by mali mať skutočné SPF (skratka z anglického ochranný slnečný faktor) v rozmedzí 50 až 50,9, tie s SPF na obale 50 + by mali mať skutočné SPF viac ako 60, ale pokojne aj viac ako 100, preto je tam za číslom plus vo význame „a viac“. K tomu sa pripája slovné hodnotenie úrovne ochrany: nízka, stredná, vysoká a veľmi vysoká. Medzi výškou SPF a mierou priepustnosti UVB žiarenia neexistuje priama úmernosť:
SPF 15 odfiltruje 93 % UVB žiarenia.
SPF 30 odfiltruje 97 %. UVB žiarenia.
Takže neplatí, že tridsiatka nás ochráni dvakrát viac ako pätnástka! Používanie vyššieho SPF sa však považuje za výhodu, lebo ľudia aj tak nepoužívajú adekvátne množstvo opaľovacieho prípravku (šesť-sedem čajových lyžičiek na telo dospelej osoby).
Hodnota ochrany pred UVA nie je na prípravkoch na prvý pohľad zrejmá, neuvádza sa vo forme čísla, ale podľa odporúčaní Európskej komisie by mala mať aspoň tretinovú hodnotu deklarovanej ochrany proti UVB. Čiže čím vyššia UVB ochrana, tým vyššia aj UVA ochrana.
Nie je jasné, čo všetko musí spĺňať prípravok s prívlastkom hypoalergénny alebo dermatologicky testovaný. Nie je presne stanovené, za akých podmienok výrobky toto tvrdenie spĺňajú. Dermatologicky testovaný je v súčasnosti každý kozmetický prípravok. V istom zmysle sa teda dá hovoriť iba o „marketingovom ťahu“.
Čítajte aj d-Test posudzoval detské "opaľováky". Jeden prepadol. Ktorý je to?
UV filtre tvoria kľúčovú zložku v opaľovacích krémoch. Existujú dva typy:
Fyzikálne, čiže minerálne: Neprenikajú do pokožky, len na nej vytvárajú vrstvu, ktorá odráža slnečné lúče. Sú to jemné čiastočky pigmentov na pokožke, ktoré vytvárajú akýsi film chrániaci kožu odrazom ako tisícky malých zrkadielok. Väčšinou ide o filtre získavané z nerastov. Ľahko sa zmývajú vodou, takže prípravok s ich obsahom je potrebné obyčajne aplikovať často. Nevýhoda môže byť aj v tom, že sa ťažšie rozotierajú a vstrebávajú a zanechávajú biele šmuhy. Podľa slov onkodermatologičky MUDr. Zuzany Zelenayovej u detí do troch rokov by sa mali používať výlučne minerálne ochranné filtre. Sú kozmetické značky, ktoré ponúkajú vyslovene „minerálny rad“ prípravkov a niektoré dokonca sľubujú odolnosť voči vode.
Chemické: Obsahujú uhlíkové zmesi, ktoré absorbujú isté vlnové dĺžky UV žiarenia. Ide o priemyselne vyrábané filtre, ktoré by mohli mať aj negatívny, napr. alergénny vplyv. Ich výroba sa však neustále vyvíja, čo vedie k zvýšenej bezpečnosti pri ich používaní. Sú odolnejšie pri pobyte vo vode. Rozhodne je lepšie používať krém na ochranu pred slnkom s chemickými filtrami ako žiadny.
Pri kozmetických prípravkoch tohto typu by nás teda malo zaujímať aj ich zloženie, ktoré sa povinne uvádza na zadnej strane obalu, v príbalovom letáku či na škatuľke. Zloženie prípravkov bez nežiaducich látok by malo byť pre výrobcov samozrejmosťou. Vylúčiť treba endokrinné disruptory (napr. propylparabén a butylparabén), aj vonné zložky ako butylphenyl methylpropional a HICC (hydroxyisohexyl 3-cyclohexene carboxaldehyde) alebo látku cyclopentasiloxane (D5).
Endokrinné disruptory sú látky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť prirodzené fungovanie hormonálneho systému. Zlúčeninu butylphenyl methylpropional Európska komisia už v roku 2016 vyhodnotila ako potenciálne nebezpečnú a dráždivú. Ďalšia zmienená vonná zložka so skratkou HICC už od roku 2021 v kozmetických prípravkoch nie povolená. Zlúčenina cyclopentasiloxane (D5) patriaca medzi silikóny sa zas považuje za rizikovú, ak je použitá v spreji.
Prípravok je dôležité posudzovať aj z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Ak sa po natretí prípravkom sprchujeme, kúpeme v rieke, jazere či v mori, látky v ňom obsiahnuté putujú do spodných vôd, riek, oceánov. Niektoré UV filtre môžu výrazne narúšať životné prostredie (ich toxicita, zlá rozložiteľnosť, schopnosť ukladať sa v organizmoch). Môžu brániť rastu fytoplanktónu a podieľať sa na bielení koralov. Niektoré prímorské štáty, napr. Havaj, obmedzujú používanie niektorých UV filtrov už aj v rámci svojej legislatívy.
Práve UV filtre sú však látky, ktoré nás pred nadmerným UV žiarením chránia. Preto cieľom tohto článku rozhodne nie je odradiť od používania opaľovacích krémov, len sa zamyslieť nad tým, že zloženie prípravkov môže byť rôzne a časť z nich je relatívne šetrná aj k prírode.
Európska komisia povoľuje v kozmetike použitie cca troch desiatok UV filtrov. A toto sú len niektoré filtre, ktoré predstavujú vážne riziko, ukladajú sa v organizmoch aj prostredí, sú zle biologicky rozložiteľné, toxické pre ryby aj riasy a spôsobujú aj bielenie koralov. Navyše ide aj o hormonálne aktívne látky:
- Butyl methoxydibenzoylmethane (starší druh chemického UVA filtra, známy aj ako avobenzón)
- Ethylhexyl dimethyl paba (používajú ho najmä v kozmetike v Kórei)
- Octocrylene (oktokrylén, potenciálne karcinogénny, koncentrácie do 10 % by mali byť bezpečné,)
- Homosalate (homosalát patrí medzi salicyláty, chemický filter chrániaci pred UVB s vplyvom na hormonálnu rovnováhu)
- 4-Methylbenzylidene camphor (organický derivát gáfru, absorbuje sa do tela, má estrogénovú aktivitu, vysoký risk kožných alergií, poškodzuje koraly…)
(Zdroj: dTest, niektoré podrobnosti doplnené autorkou)
Existujú, samozrejme, aj iné filtre, ktoré sa považujú za čiastočne rizikové alebo o ich vplyve nie je v súčasnosti dostatok informácií. Na tlačovej konferencii o nemelanómovej rakovine v máji tohto roka napr. onkodermatologička Zelenayová menovala bezpečné UV filtre, napr. Mexoryl Sx, Tinosorb S. Tak, a teraz si preštudujte zloženie vášho prípravku na ochranu pred slnkom… Teda, ak ho nájdete s pomocou lupy – obyčajne na papierových obaloch prípravkov. Najjednoduchšie je nájsť si (ne)bezpečné UV filtre v jednotlivých značkách kozmetiky cez internetový vyhľadávač…
Foto: SHUTTERSTOCK
Nie rastlinným olejom, vitamínu A i syntetickým vôňam
Podľa laboratórnej diagnostičky Mgr. Kataríny Ščasnej z Pharma MKL by krém na opaľovanie nemal obsahovať syntetické vône, najlepšie sú tie, ktoré nijako nevoňajú. Veľkým NIE sú tiež krémy s obsahom oxybenzonu (môže spôsobovať alergické reakcie a škodí ekosystému, teda aj morským živočíchom a rastlinám, keď s ním vojdeme do mora) a s avobenzonom. „Slnečné lúče môžu spôsobiť jeho rozloženie a zároveň sa vstrebáva do moču a materského mlieka. Klinické štúdie však ukazujú, že je neškodný pri nízkych koncentráciách, čo znamená pod 10 %. Rada by som upozornila aj na homosalát, ktorý Európska komisia označila za nie bezpečný pri koncentrácii vyššej ako 1,4 %, pretože môže mať vplyv na endokrinný systém,“ dopĺňa zoznam nebezpečných látok v opaľovacích krémoch Mgr. Ščasná. Za nevhodné na opaľovanie sa považujú rastlinné oleje, ktoré neposkytujú pokožke žiaducu ochranu. Počas slnenia je dobré vyhnúť sa aj užívaniu vitamínu A, respektíve kozmetike, ktorá ho obsahuje, hoci inak je prospešný na spomaľovanie starnutia. Opatrne odporúča narábať aj informáciou, že opaľovací krém je vodeodolný. Najmä preto, že všetky testy sa robia v sladkej vode a so slanou reagujú inak.