Najviac zo všetkých táto otázka zaujímala Dánov. Preto sa tamojší vedci pozreli tejto problematike „na zúbok“. Sledovali, ktoré chute či arómy sa do materského mlieka matky môžu dostať. Zaujímalo ich tiež, či ich dieťa môže cítiť. Záver ich zistení bol nasledovný. Sladké drievko dosahuje maximálnu koncentráciu v mlieku matky o dve hodiny po požití, mäta sa tam objavuje pomalšie a maximum koncentrácie dosahuje zhruba o šesť hodín. Čo sa týka banánovej arómy – tá sa do mlieka nedostala vôbec a všetky ostatné arómy (dokopy ich bolo osemnásť) z mlieka vymizli o osem hodín.
Čo ľudí ešte viac zaujíma, je otázka, či chuť mlieka ovplyvní chuťové preferencie dieťaťa v neskoršom veku. Napríklad, ak bábo cítilo v mlieku počas dojčenia med – bude neskôr na sladké? Dáni na túto otázku odpovedali kladne. Áno, sú presvedčení o tom, že „zafarbenie“ mlieka jednoznačne ovplyvní chuť dieťaťa o pár rokov.
Vedecký výskum ukázal ďalší plus dojčenia. Dojčené dieťa nielenže chránime pred alergiami a napríklad aj cukrovkou. Tým, že v mlieku cítia rôzne „čudné“ príchute, keď budú neskôr prechádzať na detskú stravu, pôjde im to oveľa ľahšie ako deťom, ktoré dojčené neboli. Všetko, čím ich matka bude kŕmiť (a sama konzumovala), pre ne cudzie nebude, už to totiž budú poznať. Reč je nielen o ovocí a zelenine, ale napríklad aj o strukovinách či dokonca čokoláde. Tento poznatok je podložený o experiment. Sledovali sa matky, ktoré si počas dojčenia rady dopriali mrkvovú šťavu. Ich deti neskôr mrkvové jedlá oveľa ochotnejšie a s úsmevom na tvári jedli ako deti, ktorých matky mrkvu nekonzumovali vôbec, resp. neboli dojčené.
Aj slovenská odborníčka na výživu detí, MUDr. Alexandra Frolkovičová súhlasí s tým, že dojčené deti prechádzajú na bežnú stravu ľahšie. Posielajte teda deťom do mlieka to, čo chcete, aby neskôr s chuťou jedlo. Upozornila zároveň, že sa to týka len potravín, ktoré matka konzumuje pravidelne, žiadne jednorazové záležitosti. Jednoduchšie povedané, ak má matka rada špenát a je ho pravidelne a s obľubou, je veľká pravdepodobnosť, že dieťa túto chuť zdedí a na otázku matky, čo by rado jedlo, bude netradične hlásiť: Špenát!