Asi štyritisíc detí – toľko sa na Slovensku narodí predčasne. Znamená to, že prišli na svet pred ukončeným 37. týždňom tehotnosti. Normálna dĺžka tehotenstva trvá 40. týždňov. Za posledných desať rokov odborníci zaznamenávajú nárast počtu nezrelých novorodencov takmer o polovicu a odborníci hovoria doslova o epidémii predčasných pôrodov. Z tohto počtu patrí asi 600 novorodencov k najrizikovejším, v maternici sa vyvíjali sotva 32 týždňov a ich hmotnosť nedosahuje ani 1 500 gramov.
Jedným z dôvodov je aj stále sa zvyšujúci vek rodičiek. „Na jednej strane sme radi, že už tak často nerodia 17– či 19-ročné tínedžerky. Na druhej strane nám v počte pôrodov prudko stúpa veková kategória 30– až 34-ročných žien, zatiaľ čo počet rodičiek v optimálnom veku 20–24 rokov nám prudko klesá,“ konštatuje prof. MUDr. Miroslav Borovský, hlavný odborník pre gynekológiu a pôrodníctvo MZ SR. Je to fakt, s ktorým sa odborníci musia zmieriť. V súvislosti s tým stúpa aj počet chronicky chorých žien, ktoré vďaka kvalite zdravotnej starostlivosti môžu otehotnieť. Sú to ženy s cukrovkou, vysokým krvným tlakom, onkologickými, hematologickými či autoimunitnými ochoreniami.
„Najzávažnejšie diagnózy, ktoré zvyšujú výskyt predčasných pôrodov, sú preeklampsia, eklampsia, Hellp syndróm, cukrovka, gestačný diabetes, rôzne ochorenia srdca, drogová závislosť,“ konštatuje odborník. Takisto narastá počet detí narodených vďaka centrám asistovanej reprodukcie. Pre tehotenstvo žien po umelom oplodnení je charakteristické to, že častejšie býva viacpočetné. Viacpočetná gravidita je teda automaticky riziková.
Z jedného vajíčka – a každá iná
Manželskému páru Jane a Jurajovi z Bratislavy sa dvojčatá Saša a Nina narodili v 29. týždni tehotenstva. Podľa kritérií spred dvoch desiatok rokov vlastne tiež nemali byť schopné života. Ide o jednovaječné sestričky, pričom takéto viacplodové tehotenstvo je náhoda, hračka prírody, nesúvisí s umelým oplodnením ani hormonálnou stimuláciou. Pani Jana otehotnela spontánne, hoci patrila medzi staršie prvorodičky, mala 37 rokov. „Nemala som vôbec nijaké problémy, v 28. týždni som išla na štandardné gynekologické vyšetrenie, kde mi na ultrazvuku zistili zhoršené prietoky,“ spomína si mama dnes vyše štvorročných dievčatiek. Výsledky boli veľmi zlé a dievčatá lekári museli vybrať cisárskym rezom po predpríprave injekciami na dozretie pľúc už o niekoľko dní. Alexandra sa narodila prvá, vážila 1 140 gramov a plakala. 840-gramovú Ninku však museli oživovať."
Dve sestry, ktoré by sa mali podobať ako vajce vajcu. A nie je to tak. Lekári rodičov už od začiatku upozorňovali, že Ninka bude „iná“. Dvojkomorový hydrocefalus, zrazenina a 3. stupeň poškodenia mozgu, detská mozgová obrna… Diagnózy, ktorým spočiatku ani jeden z manželov nerozumel. Prečo sa Saška zo všetkého napriek predčasnému narodeniu „vylízala“ a Ninka nie? Dodnes nevedia, kde sa stala chyba. Ninkine zdravotné problémy sprevádzajú aj epileptické záchvaty – hoci sa ich podarilo zastaviť pomocou modernej liečby – a problémy s očami. Ako 4,5-ročná sedí len s oporou, dokáže uchopiť hračku. Alexandra chodí do bežnej škôlky, má energie za obe. Ninka navštevuje súkromné rehabilitačné centrum Včielka v Rovinke. Pre rodičov je ťažké pozorovať, ako sa jedna ich dcéra normálne vyvíja a druhá nie. Napriek tomu, že sú to praví blíženci, deti z jedného vajíčka. Len na svet museli prísť o 2,5 mesiaca skôr.
Nezrelé pre život mimo maternice
Predčasne narodené deti nie sú z biologického hľadiska zrelé pre život mimo maternice a hrozí im preto množstvo zdravotných rizík. Nedokážu si ešte udržať telesnú teplotu a hrozí im podchladenie. Nezrelé pľúca sa prejavujú syndrómom dychovej tiesne. Môžu mať problém s trávením a toleranciou výživy, znížená obranyschopnosť je príčinou zvýšenej náchylnosti na infekcie. Nezrelosť centrálneho nervového systému môže viesť k poruchám zraku, sluchu, k poškodeniu mozgu. Dlhodobú prognózu detí najviac ovplyvňujú neurologické následky, ako je detská mozgová obrna, mentálna retardácia či epilepsia.
„Momentálne je vo väčšine európskych štátov za životaschopné považované dieťa narodené po ukončenom 24. gestačnom týždni a s hmotnosťou nad päťsto gramov,“ vysvetľuje doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., odborníčka na nedonosené deti z Bratislavy. „Tieto deti sú však extrémne nezrelé, ich orgány fungujú nedostatočne, preto majú nielen vysoké riziko úmrtia, ale ak prežijú, aj dlhodobé následky.“ Predčasne narodené dieťa, najmä ak je veľmi až extrémne nezrelé, má trikrát väčšiu šancu prežitia, ak sa narodí vo vysokošpecializovanom perinatologickom centre.
Takých je na Slovensku šesť – v Bratislave, Nových Zámkoch, Martine, Banskej Bystrici, Košiciach a v Prešove. O budúcu matku sa postarajú pôrodníci a dieťa v kritickom stave doslova cez okienko podajú neonatológom do centra, ktoré má k dispozícii špeciálne inkubátory, monitory životných funkcií, prístroje na riadené dýchanie, skúsených lekárov a sestry. Starostlivosť o takéto dieťa závisí od týždňa tehotnosti, v ktorom sa narodí, a od jeho problémov v maternici. Hranica prežívania sa však zlepšuje, hoci si treba uvedomiť aj to, že aj pri prepúšťaní takéhoto „vypiplaného“ novorodenca z nemocnice má 33 % z nich jedno ochorenie, 19 % dve a takmer 10 % aj štyri rôzne diagnózy.
Malé ponožky, veľké sny
V súčasnosti zavádzajú všetky slovenské reprodukčné centrá do maternice maximálne dve embryá, po dohovore s rodičmi niekedy len jedno. Aj tehotenstvo s jedným plodom sa však môže skončiť predčasným pôrodom a dôvodov je na to nemálo. Rizikovými faktormi sú nielen spomínaný vek matky, ale aj vrodené chyby maternice, predchádzajúce predčasné pôrody, prípadne interrupcie (slabý krčok maternice), infekcie, ale nepriamo aj nízke vzdelanie matky či disharmonický vzťah s partnerom.
Podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku poskytuje rodičovská organizácia Malíček. Vznikla z iniciatívy rodičov s podobnými skúsenosťami s predčasným narodením dieťaťa, ktorí ich chceli odovzdávať ďalej. „Dnes spolupracujeme s poprednými špecialistami a snažíme sa, aby sa šokovaní rodičia čo najlepšie prispôsobili nečakanej situácii,“ vysvetľuje predsedníčka občianskeho združenia Ľubica Kaiserová. Symbolom novembrového Svetového dňa predčasne narodených detí bola purpurová farba a mottom – Malé ponožky, veľké sny. Presne to vystihuje každú rodinu, ktorej bábätko sa vmestí do dospelej dlane.