Spomínate si na objemné "duchny“ starých mám? Vtedy boli plnené perím, ich úlohou bolo najmä hriať a kumulovať teplo v okolí tela v miestnosti, kde obyčajne do rána v peci zhasol oheň. Mali však ešte jeden benefit – príjemný, upokojujúci efekt objatia.
V čase ľahkých antialergických paplónov sa na "duchny“, ktoré človeka doslova privalili, takmer zabudlo. Samozrejme, perie už dnes, v čase alergií, nie je najvhodnejší materiál. Sú však ľudia, ktorí naďalej uprednostňujú relatívne ťažké prikrývky, lepšie sa pod nimi vyspia. "Spávam pod podstatne ťažšou prikrývkou ako môj manžel,“ hovorí pani Bibiána z Bratislavy. "Som ten typ, čo sa potrebuje do prikrývky zakutrať. Veď aj novorodencov matky pevne zavinú do zavinovačky, aby dobre spali. Ja tomu hovorím, že spím ako múmia, doslova sa do prikrývky zakrútim. Môj muž potrebuje počas spánku voľnosť a ja zas vyžadujem podstatne ťažšiu prikrývku. Len vtedy sa dobre vyspím.“
Záťažové prikrývky majú určitú hmotnosť vďaka skleným guľôčkam, ktoré obsahujú. Rovnomerne distribuujú záťaž. Čo je cieľom takéhoto prikrývania? Upokojujúci efekt objatia, ktorý vyvolávajú tlakom svojej váhy. Mimochodom, odborne sa to nazýva hĺbková dotyková stimulácia. Prikrývky, ktoré vážia aj niekoľko kilogramov, fungujú na podobnom princípe, akým je ľudské objatie. Svojou váhou vytvárajú rovnomerný tlak, ktorý upokojuje telo a myseľ. Mnohým dokážu pomôcť pri strese, pocite úzkosti, depresii, preto sa im hovorí aj antistresové prikrývky. Takisto pomáhajú pri syndróme nepokojných nôh, v súčasnosti výrazne pomáhajú aj deťom či dospelým s poruchami autistického spektra, hyperaktivite, aspergerom či ľuďom s Downovým syndrómom.
Sú aj užitočnými pomôckami používanými pri terapii porúch senzorickej integrácie. Senzorická integrácia je schopnosť mozgu prijímať jednotlivé zmyslové informácie a spájať ich do jedného celku. Tento proces je veľmi dôležitý pre celkové vnímanie sveta. Napríklad deti s fetálnym alkoholovými syndrómom (ich matky počas tehotenstva pili) či oneskoreným vývojom centrálnej nervovej sústavy majú problém poradiť si s informáciami, ktoré prichádzajú z ich zmyslových orgánov, čiže trpia práve touto poruchou.
Jedna štúdia bola napríklad robená na 42 detských respondentoch vo veku od 8 do 13 rokov, z ktorých polovica mala poruchu pozornosti a hyperaktivitu (ADHD). Spánok detí sa sledoval formou testovania a zápiskov rodičov po dobu štyroch týždňov, pričom dva týždne používali záťažovú deku. V prípade detí s ADHD znížila záťažová prikrývka čas potrebný na zaspatie a množstvo prebudení uprostred noci na úroveň porovnateľnú s deťmi bez ADHD.
Foto: GRAVITY BLANKETS
Prikrývky tohto typu, samozrejme, nie sú vhodné pre príliš malé deti, obyčajne sa hovorí o hranici päť rokov veku. Takisto nie pre diabetikov pre slabší prietok krvi v nohách či ľudí s ischémiou končatín. Neodporúčajú sa ani pacientom, ktorí majú problém so srdcom či dýchaním. Ťažkosti by mohli spôsobiť aj pri určitých ochoreniach kože, pretože zvyšujú trenie medzi telom a prikrývkou. Nie platí aj po operačných zákrokoch a v prípade liečby rán či preležanín. Problém môže robiť aj klaustrofóbia.
Štúdie ukazujú, že používanie záťažových prikrývok počas spánku podporuje vyššiu tvorbu hormónu dobrej nálady sérotonínu a hormónu spánku melatonínu. Zároveň znižujú hladinu stresového hormónu kortizolu. Kvalitný celonočný spánok alebo upokojujúce poobedňajšie zdriemnutie má dlhodobé pozitívne účinky pre fyzické aj psychické zdravie. Lepšia produkcia sérotonínu a znížená hladina škodlivého kortizolu zároveň pomáha aj pri regulácii krvného tlaku a srdcového tepu.
To, pod akou prikrývkou sa nám dobre spí, je však, samozrejme, veľmi individuálne.