Odmieta vaše dieťa chodiť do školy? Príčinou môže byť strach zo zlyhania

Robiť chyby nie je chybou. Chybou je vytvárať prostredie, ktoré ich nepripúšťa a kladie na žiakov neprimeraný tlak na výkon a dokonalosť. To to vedie k obavám prerastajúcim až do fyzických prejavov stresu a strachu. Ďalším rozmerom je dopad detského prežívania strachu na celkovú duševnú pohodu a schopnosť učiť sa.

09.09.2022 10:00
shutterstock 1784528885 Foto:
Strach, úzkosť, neistota v správaní školáka by mali byť pre rodiča alarmujúce.
debata (2)

Robiť chyby je neoddeliteľnou súčasťou života a aj procesu učenia sa. Škola by v ideálnom prípade mala byť prostredím, v ktorom deti dostanú príležitosť naučiť sa, ako k chybám pristupovať. Karhanie, tresty, výsmech a verbálne či neverbálne vyvolávanie strachu, či už zo strany spolužiakov alebo učiteľov sú, zdá sa, zaužívanou praxou.

Aké zdravotné dopady má strach?

Strach je dobrý – v prípade, že slúži svojmu účelu. Ak vás tieto slová zarazili, čítajte ďalej. Strach je vrodená, univerzálna a bazálna emócia, ktorá má obrannú funkciu. Zjednodušene – pomáha nám vyhnúť sa (život a zdravie ohrozujúcemu) nebezpečenstvu. Strach vyvoláva viac či menej masívnu fyzickú i psychickú reakciu. Prirodzenou reakciou na strach je režim úteku alebo útoku. Vo vyhrotených prípadoch vedie až k ochromeniu – ustrnutiu.

Táto emócia by však nemala byť spájaná s procesom učenia sa a školskej dochádzky. Dieťa, ktoré je často zaplavované touto emóciou bez reálnej hrozby, si môže celoživotne niesť následky takéhoto prežívania.

Učme sa reagovať na chyby správne

Popri základnom cieli školskej dochádzky – a to príprave na úspešné uplatnenie sa v spoločnosti, sa na jeden dôležitý aspekt edukácie zabúda. Projektom www.robimchyby.sk ho chce pripomenúť Liga za duševné zdravie. V školách sa totiž často opomína nevyhnutná súčasť napredovania a zužitkovania získaných vedomostí – duševná pohoda. Na tej trestanie za chyby a strach z robenia chýb, ktoré sú prirodzené, nikomu nepridá. Obzvlášť nie dieťaťu, ktoré sa formuje a vyvíja.

Veľkú časť práce v tomto smere môžu urobiť pedagógovia. Jedným z nich je Dávid Králik, ktorý k chybám svojich žiakov pristupuje takto: "Jeden z najväčších rozdielov medzi mnou a mojimi žiakmi tkvie v počte chýb. Ja ich mám v práci i v súkromí za svoj doterajší život na konte mnohonásobne viac, než ktorýkoľvek z nich. Učím vyše dvadsať rokov a ešte nikdy mi nebolo dopriate odučiť hodinu, v ktorej by som neurobil chybu.“

V prípade, že nemáte ako rodič šťastie na pedagóga či prostredie, ktoré chyby vníma rovnako, zostáva gro práce na vás. Základom je komunikovať s dieťaťom o chybách a vlastným príkladom či vlastnými reakciami sa snažiť vybudovať v ňom povedomie o tom, že robiť chyby nie je chybou.

Dávid Králik: Otázka neznie, či chybu spravím,... Foto: Jana Liska, Liga za duševné zdravie
učiteľ, pedagóg, Liga za duševné zdravie, chyby Dávid Králik: Otázka neznie, či chybu spravím, alebo nie, ale ako sa vysporiadam s chybou, ktorú som urobil a či dokážem prijímať seba i druhých nielen v čase úspechu a víťazstva.

Keď sa stráca duševná pohoda…

Téma duševnej pohody naberá na intenzite práve v čase, keď žiaci i učitelia začínajú nový školský rok. V prostredí, kde sú žiaci neustále vystavovaní neprimeranému tlaku na výkon a dokonalosť, v prostredí, kde sú chyby dôvodom na hnev, tresty či posmech, nemôže byť reč o duševnej pohode, tobôž nie o radosti z chodenia do školy.

Pritom, schopnosť vedieť sa adekvátne vysporiadať s chybami – či už vlastnými, alebo s chybami, ktoré majú alebo robia ostatní ľudia je jedným z kľúčov, ktorý otvára dvere k celkovému pocitu šťastia, k zdraviu a k schopnosti tešiť sa z napredovania a získavania nových vedomostí, kamarátstiev a zážitkov.

Liga za duševné zdravie kladie dôraz na to, aby sa už na školách vytváralo zdravé prostredie. Jedným so spôsobov, ako zvýšiť povedomie o téme strachu z chýb je edukatívna kampaň www.robimchyby.sk , ktorej cieľom je motivovať žiakov, pedagógov i rodičov k tomu, aby chyby nevnímali ako trestuhodné zlyhania, ale ako výborný nástroj na učenie sa. Mentor a pedagóg Dávid Králik, ktorý sa zapojil do tejto kampane na záver dodáva: „Otázka neznie, či chybu spravím, alebo nie, ale ako sa vysporiadam s chybou, ktorá mi bola dopriata a tiež či dokážem prijímať seba i druhých nie len v čase víťazstva, ale aj vo chvíľach pádov, zlyhaní a chýb. "

Slovenské školy majú možnosť zapojiť sa do Koalície za duševné zdravie a získať certifikovaný, štandardizovaný nástroj (Anna Freud Centre for Children and Families a CORC – Child Outcomes Research Consilium) na zmapovanie miery duševnej pohody v kolektíve žiakov i učiteľov. Nástroj je lokalizovaný na slovenské podmienky v spolupráci s Mgr. Kornéliou Ďuríkovou (Inštitút duševného zdravia a pozitívnej edukácie Konvalinka) a školy ho môžu členstvom v Koalícii škôl za duševné zdravie získať bezplatne.

Tu sa môžu iniciatívy chopiť profesionáli v škole, ktorí sa o tejto možnosti dozvedia – ale aj vy, ako rodič, ktorý môže iniciovať debatu na túto tému v triede či škole a ponúknuť možnosť, ako preťať začarovaný kruh zraňujúceho strachu z robenia chýb. Viac na www.dusevnezdravie.sk.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #deti #strach #škola #chyba #stres #žiak #chyby
Flowers