Ide o ľubovník bodkovaný, po česky třezalka tečkovaná. Ľubovníkový (ľudovo aj trezalkový, svätojánsky, jánsky) olej je asi najznámejším pripravovaným bylinkovým olejom. Jeho červenú farbu spôsobuje farbivo, ktoré obsahuje, nazýva sa hypericín (červené). Okrem toho liečivka ľubovník obsahuje flavonoidy ako kvercetín a rutín, žlté farbivo hyperozid, organické kyseliny, vitamín C a provitamín A, antibakteriálne látky, silice atď. Dohromady sa ich našlo až 150.
Množstvo červeného farbiva sa po letnom slnovrate prudko znižuje, preto ľubovníkový olej vyrábaný z neskorších zberov už nebýva vôbec červený. Nazbieraný okolo sv. Jána býva najcennejší. Používa sa na popáleniny, slnkom spálenú kožu, na pásový opar, na zápal sedacieho nervu, na masáže pri bolestiach kĺbov a svalov, pár kvapiek do kúpeľa.
Foto: Katarína Künstler
Ľubovník u nás rastie najmä na slnečných miestach v nižších stredných polohách a patrí k najviac pestovaným a používaným rastlinám. V staroveku ho nazývali aj diablov bič, jeho latinský názov hypericum je odvodený od slov, ktoré znamenajú „ochranu pred prízrakmi“. Aj v stredoveku verili, že dokáže zaháňať démonov. Druhové meno bodkovaný je odvodené od škvrnitého vzhľadu listov, ktoré pripomínajú maličké dierky. Paracelsus videl v červenom farbive a bodkách vhodnosť ľubovníka na liečbu bodných a sečných rán a tieto zranenia sa ním naozaj liečili.
Názvy ľubovníka bodkovaného: kráľovská bylinka, koreň Matky Božej, svätojánska bylinka, bylinka sv. Jána, čarovník, svätojánsky zvonček. Niekedy sa jej hovorí aj slamník Panny Márie. Údajne to bola jedna z bylín, ktorá bola v Ježiškovom slamníku pri jeho narodení.
Foto: Katarína Künstler
„Ľubovník bol od nepamäti spájaný s letným slnovratom,“ píše iná bylinkárka, Iveta Henzelyová, v knihe Bylinková škola. „K tomuto obdobiu sa viaže aj množstvo magických rituálov. Ľubovník zbieraný počas svätojánskej noci bol mimoriadnym ochranným aj liečivým prostriedkom. Počas tejto noci sa obnovuje životná sila v Božom stvorení. Svätojánske ohne boli symbolom slnka, nastolila sa vláda svetla, ohňa, plodnosti. Hranica medzi svetmi sa stiera, zem vydáva poklady.“
Babice dávali ľubovník do prvého kúpeľa dieťatka, vplietali ho do prvého obilného snopu, urieknutému dobytku ho dávali do krmiva, počas búrky do okna ako ochranu pred bleskom. Verili, že dokonca dokáže zastaviť búrku. Pri strate rozumu z lásky ho pili varený vo víne! Vydymovalo sa ním pri magických rituáloch, obetoval sa ako dar slnku na privolanie pekného počasia.
Foto: Katarína Künstler
Z ľubovníka sa zbiera kvitnúca vňať od júna do septembra, najlepšie dopoludnia, ale ako sme napísali vyššie, najlepšie v období okolo Jána. Má výrazné účinky pri liečbe tráviaceho traktu, ochoreniach pečene, žlčníka, pankreasu, pri žalúdočných a dvanástnikových vredoch, zápalových ochoreniach čriev, používa sa aj pri kolikách, silica podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy. Ako kloktadlo na zápaly ústnej dutiny…
Možností použitia je naozaj veľmi veľa. Hypericín (červené farbivo v bylinke) pôsobí ako sedatívum a psychofarmakum. Výťažky z ľubovníka sa vnútorne preto používajú pri úzkostiach, depresiách, pri niektorých psychotických stavoch, migrénach, nespavosti. Hypericín pomáha proti vírusu herpes simplex, ktorý spôsobuje známy opar na pere (užíva sa vo forme masti alebo vodných výluhov).
Je dôležité vedieť, že ľubovník môže spôsobiť fotosenzitivitu, čiže alergické reakcie po vystavení sa slnku. Neodporúča sa používať túto bylinku počas onkologickej liečby, ruší totiž účinok chemoterapie! Nie je určená na dlhodobé užívanie, nasadzuje sa maximálne na 4–6 týždňov. Pri aplikácii pri psychiatrických ochoreniach účinok nastupuje po 14 dňoch užívania. Nesmie sa používať pri transplantáciách a liekoch na tlak, resp. s účinnými látkami ako digoxín, indinavir, metadón, midazolam, simvastatín, takrolimus, warfarín. Znižuje účinok antikoncepcie a je príčinou mnohých nechcených tehotenstiev, takže pozor na to!
Foto: Katarína Künstler
Recept na ľubovníkový olej od bylinkárky Kataríny Künstler z Rajeckej doliny:
Nastrihané kvietky naložíme do olivového oleja a dáme na priame slnko na okno na 6 týždňov. Denne treba všetko premiešať (pohrkať). Po uplynutí doby zrenia vznikne červený olej ideálny na popáleniny, herpes, odreniny, suchú kožu… Hovorí sa mu aj jánsky olej.
Foto: Bianka Stuppacherová
Aj v knihe Bylinková škola Ivety Henzelyovej (Ikar, 2021) sa píše: „Pri postupe výroby akéhokoľvek bylinkového oleja používame iba extra panenské, za studena lisované oleje v biokvalite ako olivový, arašidový, kukuričný, slnečnicový a iné. Rastlinný materiál (v tomto prípade spomínané kvety ľubovníka) vložíme do zaváraninových fliaš a zalejeme olejom. Neuzatvárajme ich kovovým viečkom, ale použime kúsok plátna. Fľašu nechajme na parapete, alebo na mieste, kde bude dopadať čo najviac slnečných lúčov. Každý deň musíme obsah premiešať, inak proces oxidácie a následný nárast plesní znehodnotí olej skôr, než sa účinné látky vylúhujú.
Lúhovanie trvá 8–14 dní. Rastliny pred zaliatím olejom necháme trocha zvädnúť. Časť vody sa tak z nich vlastne odparí a zmenšíme tak nebezpečenstvo plesnivenia. Po určenom čase lúhovania bylinky precedíme cez plátenný materiál alebo nekovové sitko. Naplníme pripravené vysterilizované a vysušené nádoby a uchovávame v tme a v chlade.