Odborník na asistovanú reprodukciu, ktorý sa jej venuje 25 rokov, sa na konferencii venoval problematike zamrazovania ženských vajíčok. V angličtine a v odborných kruhoch sa tomu hovorí „medical freezeing“ a „social freezing“. Prvý termín znamená medicínsku indikáciu, keď zamrazenie ženských pohlavných buniek hradí žene zdravotná poisťovňa, pretože sa napríklad ako mladá onkologická pacientka chystá podstúpiť onkologickú liečbu a ešte nemá deti.
Druhý termín sa týka spoločenskej nevyhnutnosti dať si zamraziť vajíčka v prípade, že 30-ročná žena nemá partnera, ale vie, že raz by chcela mať vlastné deti. V tomto je príroda k ženám nespravodlivá, pretože zatiaľ kým muži sú relatívne plodní do vysokého veku a na prípadné umelé oplodnenie stačí odborníkom získať z ich ejakulátu či mikrochirurgicky priamo zo semenníkov jedinú životaschopnú spermiu, žena sa rodí s daným počtom vajíčok vo vaječníkoch a ich kvalita i počet s blížiacou sa štyridsiatkou veľmi rýchlo klesá. „Vo veku 45 rokov a viac majú ženy 0,5 % šancu otehotnieť z vlastných vajíčok aj v prípade, že pomáha reprodukčná medicína,“ konštatuje MUDr. Harbulák. Ak totiž odborníci na reprodukčnú medicínu nevedia životaschopné vajíčko z tela ženy získať, nepomôže ani to najmodernejšie laboratórium v reprodukčnom centre. „Dajme ženám tú istú šancu, ako majú muži. Muži si dávajú mraziť spermie, ženy nech majú možnosť odložiť si na neskôr vlastné zdravé vajíčka.“
Štyridsiatničky môžu byť stratená generácia
Jednou z ciest je možnosť dať si zamraziť vlastné vajíčka do budúcnosti. „Dnešná tridsiatnička môže byť sama sebe darkyňou,“ zdôrazňuje Peter Harbulák. „Mrazenie vlastných vajíčok dáva ženám čas,“ vysvetľuje. „Denne sa stretávam so štyridsiatničkami, ktoré by chceli mať vlastné deti, ale už nemôžu. Nazývam ich stratenou generáciou. Kedysi totiž ešte takéto možnosti neboli. Ak si však 30-ročná žena dá zamraziť vlastné vajíčka, aj o ďalších desať rokov to budú vajíčka tridsaťročnej ženy. A treba zdôrazniť, že ženské vajíčka, čiže gaméty, to nie sú embryá. Je to to isté, ako keď si dá muž zamraziť spermie. Vajíčko alebo spermia, to nie je ľudský zárodok, nie je to ľudská bytosť. Tu neplatia ani etické výhrady odporcov mrazenia embryí.“
Na stretnutí na tému kryokonzervácie vajíčok sa zúčastnila aj poslankyňa NR SR Mgr. Vladimíra Marcinková (SAS), ktorá sa svojho času tri týždne pred voľbami dozvedela, že je tehotná. „Mala som 27 rokov, v tom období sa mi nedarilo s manželom otehotnieť. Vstúpila som do politickej strany. Krátko predtým, ako som dostala mandát do parlamentu, som sa dozvedela o svojom tehotenstve a mnohí sa ma pýtali, prečo chcem byť poslankyňou, keď čakám dieťa. U nás nie je záujem o názory mladých matiek, pritom mne materstvo odkrylo množstvo tém, ktoré som si predtým neuvedomovala. Asistovanú reprodukciu vnímam ako niečo, na čom by sme mali mať enormný záujem. Veď Slovensko dramaticky vymiera, máme najhoršiu demografickú krivku.“
40 rokov staré zákony
Vedkyňa Dominika Fričová, ktorá kedysi pracovala aj na známej Mayo Clinic v Spojených štátoch, na konferencii vystúpila ako žena, ktorá si dala zamraziť vlastné vajíčka. S manželom plánovali potomstvo, ale vzťah im nevyšiel a rozišli sa. Pochopila, že ak niečo neurobí, vo veku, keď si prípadne nájde iného partnera a bude s ním chcieť mať deti, už pre ňu môže byť neskoro. „Mám teda zamrazené vajíčka, ale podľa našich zákonov, ak by som ich chcela využiť, musím mať partnera, ktorý podpíše, že je môj partner a preukázateľne musí mať zlý spermiogram. Tieto 40 rokov platné staré zákony u nás stále fungujú,“ dodáva.
V Dánsku sa štát nepýta ženy, ktorá požiada o umelé oplodnenie z darcovských spermií, či má partnera. „Treba na túto tému otvoriť verejnú diskusiu. Čo to môže priniesť krajine, ale aj aké to má úskalia,“ dodáva poslankyňa Marcinková. „Musíme túto diskusiu minimálne začať. Lebo mnohé ženy už vo chvíli, keď sa rozhodnú stať matkami, nebudú schopné otehotnieť. Materstvo sa odkladá do vyššieho veku, taká je realita.“
Čítajte rozhovor Zamraziť si možno dať vajíčka, spermie aj embryá
Vyšetrenie ovariálnej rezervy hradí poisťovňa
Čím sa Slovensko môže pochváliť, je fakt, že medzi štandardné poisťovňou hradené vyšetrovacie modality sa v roku 2016 podarilo dostať vyšetrenie hladiny Anti-Müllerovho hormónu (AMH) v gynekologických ambulanciách. To nemá ani Česká republika. Z vyšetrenia krvi možno zistiť aktuálnu hodnotu AMH, tzv. ovariálnej rezervy (ováriá sú vaječníky-pozn. aut.), u konkrétnej ženy. Ak má hladinu tohto hormónu pod určité číslo, jednoznačne ju treba poslať do reprodukčného centra.
Ak má pacientka aj dobrý výsledok, ale oznámi gynekológovi, že sa s partnerom snažia o dieťa a majú po tridsiatke, mal by si dať partner urobiť spermiogram v andrologickej ambulancii. Začať vyšetreniami u muža je totiž jednoduchšie a lacnejšie.
Zamrazené ženské vajíčka, ktorých kvalita je najlepšia možno do tridsiatky, sú akousi plánovanou poistkou budúceho materstva. Optimálne by bolo, ak by zdravotné poisťovne na tento proces prispievali, pretože „my chceme, aby ženy mali deti a potrebujeme pre budúce matky získať čas“, dodal na záver MUDr. Peter Harbulák, PhD.