Medveďa vo svojom živote videla Mária Klukošová už asi desaťkrát a niet sa čo čudovať, veď žije v horskej oblasti. Zoči-voči celkom trikrát. Naposledy sa tak stalo v novembri minulého roka.
„Bývam na ružomberskom sídlisku Kľačno. Začiatkom novembra som išla s mojou jazvečíčkou ráno pred piatou na každodennú vychádzku a na sídlisku pri obchode CBA sedel na ceste chrbtom k nám medveď,“ rozpráva.
Pani Máriu obrázok, ktorý veru nečakala, poriadne vydesil, avšak nestratila duchaprítomnosť a urobila presne to, čo odborníci radia, keď sa človek dostane do blízkosti tejto divej šelmy. Nenápadne a potichu sa vzdialila. „Pomaly sme sa pobrali domov. Keď sme boli už z dosahu medveďa, brali sme schody po dvoch. Srdce mi bilo, Dášenka sa tiež bála,“ vykresľuje skúsenosť, ktorú by si radšej odpustila.
Čítajte viac Zoológ Kalaš: Medveď, ktorý útočil v Liptovskom Mikuláši, tam neprišiel dobrovoľne
Od prechádzok so psom ju nič neodradí
Sídlisko sa nachádza na okraji Ružomberka, blízko lesov a známej Čutkovskej doliny, ktorá každoročne láka tisícky turistov. Medveď to teda nemal do civilizácie ďaleko. „Videlo ho zo sídliska viac ľudí. Odišiel do hory, smerom na turistické stredisko Hrabovo,“ pripomína si pani Mária niekoľko mesiacov starý zážitok, ktorý ju však neodradil od každodenných prechádzok so štvornohým priateľom. Nebojí sa. „Stále chodím ráno o pol piatej venčiť Dášenku. Po tom, čo som videla v Liptovskom Mikuláši, je to asi jedno…,“ premýšľa.
„Svojho“ prvého medveďa videla už ako štvorročná. „Bola to medvedica s malými, objavila sa v našom sade. Potichu sme s otcom odišli z ich dosahu,“ vraví Mária Klukošová. Oveľa dramatickejšie vyzeralo stretnutie so šelmou asi pred dvadsiatimi rokmi blízko Vlkolínca. To sa už bála o život, našťastie všetko dobre dopadlo.
Foto: archív Márie Klukošovej
„Bola som blízko dediny s manželom na hubách. On šiel ďalej, ja som zostala na lesnej ceste. Zrazu sa dole kopcom zgúľal veľký medveď, bola som od neho asi na päť metrov. Postavil sa na dve nohy a zreval. Mne odišla krv z rúk a nôh, bola som úplne paralyzovaná a lúčila som sa so životom,“ spomína si.
Medveď sa po dramatickom výstupe vrátil na všetky štyri, znovu zreval a pomalým krokom sa vzdialil. „To už dobehol manžel. Jeho otec bol horár, on sám sa narodil v horárni, a tak povedal, že medveď si nás otestoval a už sa nevráti,“ konštatuje.
V Bratislave majú zasa diviakov
Mária Klukošová si myslí, že pri stretnutí so šelmou človeku nepomôže nič, žiadne opatrenia. „Všetko je v rukách božích. Tí ľudia v Liptovskom Mikuláši mali šťastie. Medveď patrí do hôr, je to jeho domov, ale do obytných zón nie. Zvieratá však zmenili správanie, stratili plachosť, pretože ich ľudia vytláčajú z prirodzeného prostredia. Každé ráno nám po sídlisku chodia jelene. Je ich veľa a chúďatá z kontajnerov vyberajú odpad,“ upozorňuje na trend, ktorého svedkom budú obyvatelia Slovenska stále častejšie. S trochou zveličenia dodáva: „V Bratislave je zasa diviakov ako maku.“
Čítajte viac Viete presne, čo robiť, keď sa stretnete s medveďom? Funguje píšťalka či hra na mŕtveho?
Nebezpečného medveďa z Liptovského Mikuláša neodchytili, na bezpečnosť v meste sa dohliada. Vo viacerých lokalitách sa zrejme vyhlási mimoriadna situácia. Krízové štáby by sa mohli zísť na okresných úradoch v mestách Banská Bystrica, Brezno, Banská Štiavnica, Detva, Kežmarok, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Prievidza, Partizánske, Poprad, Ružomberok, Rimavská Sobota, Turčianske Teplice, Žilina, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen a Považská Bystrica.