Môžeme použiť dva spôsoby:
- V prvom sa vychádza z odporučeného kalorického príjmu, čo u bežného človeka predstavuje asi 20 až 24 kcal/1 kg telesnej hmotnosti/deň. Vypočítaný príjem sa potom upraví s ohľadom na vek, fyzickú aktivitu a telesnú hmotnosť. Faktormi, ktoré treba brať do úvahy navyše u žien, sú gravidita a dojčenie.
- V druhom prípade sa vychádza z energetického príjmu pri pôvodnom stravovaní diabetika. Zisťuje sa z rozboru obvyklého jedálneho lístka pacienta za posledné obdobie (3 až 7 dní). Diétna sestra podľa množstva a druhu jednotlivých potravín odhadne dovtedajší energetický príjem a vhodnosť zloženia jednotlivých živín a odporučí úpravu.
Zostavenie jedálneho lístka podľa predpokladanej potreby živín a energie
Energetické požiadavky
Príklad: muž stredného veku s hmotnosťou 80 kg, výškou 170 cm (BMI = 27,7), so sedavým zamestnaním
základná energetická potreba 80 × 22 = 1 760 kcal
sedavé zamestnanie + 30 % + 580 kcal pacient má nadváhu (jeho BMI presahuje ideálne rozmedzie 19 až 25 kg/m2) – 500 kcal Spolu = 1 840 kcal/deň
Rozdelenie energetickej potreby medzi základné živiny
sacharidy: 60 až 70 % energetickej hodnoty (1 g sacharidov obsahuje 4 kcal)
bielkoviny 15 až 20 % energetickej hodnoty (1 g bielkovín obsahuje 4 kcal)
tuky menej ako 30 % energetickej hodnoty (1 g tukov obsahu 9 kcal)
Keďže pacientov celodenný energetický príjem predstavuje 1 840 kcal, rozdelenie medzi základné živiny bude takéto:
1. sacharidy 65 % cca 1 200 kcal = 300 g (z tohto množstva odpočítame 30 až 35 g vlákniny, zostáva pokryť cca 270 g sacharidov, t. j. 27 SJ/deň)
2) bielkoviny 17,5 % 322 kcal: 4 kcal = 80,5 g (toto množstvo spĺňa požiadavku cca 1 g/kg telesnej hmotnosti)
3) tuky 20 % 368 kcal: 9 kcal = 40,8 g
Sacharidy
Základným zdrojom sacharidov bude celozrnné pečivo (raňajky), cestoviny, zemiaky alebo ryža (obed, večera). Budú sa podávať ako prílohy a v rámci jednotlivých jedál sa nimi pokryje 55 až 65 % potreby sacharidov. Na ovocie a zeleninu zostáva 20 až 25 %. Zvyšok potreby sacharidov (20 až 25 %) si rezervujte na mlieko a mliečne výrobky, nápoje, polievky či šťavy.
Bielkoviny
Vypočítané odporúčané množstvo bielkoviny pre príkladového pacienta je 80 g, čo je v zásade v súlade s ideálnou dávkou 1 g/1 kg telesnej hmotnosti. Keďže určité množstvo bielkoviny poskytujú aj sacharidové potraviny, toto množstvo bielkoviny sa odpočíta. Chlebovina u príkladového pacienta poskytuje cca 15 až 20 g bielkoviny, prílohy podľa výberu poskytnú cca 15 až 25 g bielkoviny. Zostávajúcu potrebu 45 až 50 g treba doplniť mäsom a mliečnou bielkovinou. Prednosť dajte mäsu s nízkym obsahom tuku, ako je hydina, ryby, biele mäso mladých zvierat či nízkotučné mliečne výrobky. Bohatým zdrojom bielkovín sú aj strukoviny, ktoré sú súčasne zdrojom sacharidov a môžeme ich použiť ako prílohu.
Tuky a cholesterol
Na tuky u tohto príkladového pacienta zostáva 20 % energetickej hodnoty. Vyhýbať sa treba živočíšnym tukom (údeniny, slanina, maslo, masť, vnútornosti, koža z hydiny a pod.). Naopak uprednostniť treba olivový olej, rastlinné maslo, slnečnicový olej. Z vyššie uvedených potravín, ktoré sa používajú na dodávku bielkovín, cholesterol obsahuje syr, mlieko, mäso.
Vláknina, vitamíny, minerály, stopové prvky
Dôležité je dohliadnuť na dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny, ktoré sú dôležitým zdrojom vlákniny a vitamínov. Ich obsah by mal predstavovať aspoň 250 až 300 g/deň.
Tekutiny a alkohol
Bežný denný príjem tekutín predstavuje 1,5 až 2,5 l (v závislosti od hmotnosti, ročného obdobia a pridružených ochorení). Ak má pacient zvýšený tlak, nevhodné sú minerálne vody so zvýšeným obsahom sodíka. Energetická hodnota 1 g alkoholu je porovnateľná s tukmi. Povolený príjem alkoholu predstavuje 1 až 2 drinky dvakrát v týždni. Za drink sa považuje: 1,5 dl vína, 375 ml piva, 0,5 dl tvrdého alkoholu.