Henrieta Peškovičová vyznáva zásady, na ktoré sa v modernej dobe zabúda. Jedlo a spoločné varenie majú rodinu spájať.
Príprava jedla nielen zasycuje, ale aj vychováva, deti predovšetkým. Čo varí mama, môžu raz variť a jesť jej dcéry a synovia. Dôležité teda je, aby mamy vedeli, ktoré jedlá sú zdravé. Peškovičová vraví, že základom je poznanie potravín, „ktoré sú pre telo dobré“. Ak ľudia bývajú často chorí, býva to väčšinou dôsledok stravovania a celkového spôsobu života.
„Upustite od stresu a z denného prísunu jedla zjedzte aspoň 60 percent čerstvej zeleniny a ovocia, nahraďte cukor agávou alebo stéviou a medom a bielu múku špaldovou alebo inými. Úcta k sebe samému vylieči takmer všetky neduhy," radí Peškovičová.
Foto: Ľuboš Pilc
Základom jedál, ktoré pripravuje Henrieta Peškovičová, sú potraviny pochádzajúce zo slovenských záhrad, polí či lesov. Teda lokálne suroviny, ktoré sa zberajú zrelé, nemusia byť chemicky ošetrené, aby vydržali prepravu z iného konca sveta. Aj preto sú oveľa zdravšie. Od jari do jesene počas prechádzky so psom do prírody zbiera napríklad bylinky, žihľavu, medvedí cesnak, slivky, lieskovce, orechy, šípky, hloh či plody rakytníka rašetliakovitého. „Pradedo bol uznávaný ľudový liečiteľ, možno niečo z jeho génov zostalo vo mne.“
„Naša strava by mala byť primárne založená na potravinách dopestovaných v prostredí, v ktorom žijeme. Odvolávanie sa na to, čo jedla moja babička, by bolo úplne správne v prípade, ak by sme mali toľko pohybu, čo moja starká pri svojej práci. Jej ingrediencie boli domáce a nie plné chémie, sliepky vyrástli v záhrade a nie v hale" vysvetľuje Henrieta Peškovičová. „Dobu plnú zhonu a stresu však možno skrotiť, ak nájdeme harmóniu s prírodou a naučíme sa ignorovať to, čo nám škodí.“
Ako? Napríklad využívaním byliniek, hlohu či šípok, ktoré v minulosti zbierali ľudia na celom Slovensku. Sušili ich nielen na čaj, ale podobne ako Henrieta Peškovičová používali na prípravu jedál alebo z plodov vyrábali džem a sirupy. Dnes je oveľa jednoduchšie všetko nakúpiť v obchodoch, kde nám reklama „preťahuje medové motúzy popod nos“.
Všetko si však nemožno kúpiť. Komu by napadlo napríklad zbierať na jar čerstvé brezové lístky. Sú mimoriadne bohaté na vitamín¤C. Pravda, za týmto vitamínom sa treba vybrať do lesa a nie trhať ich pri ceste. Prechádzka na čerstvom vzduchu je prvým krokom ku zdraviu a druhým môže byť pesto pripravené z brezových lístkov natreté na hrianku celozrnného chleba.
Základom zdravej výživy je aktivita, pohyb a prístup k sebe samému – zdravá strava a pokojná myseľ. „Usilujem sa o dúhové stravovanie," vraví Henrieta Peškovičová. Dúhové v jej podaní znamená, že na jedálnom lístku je veľa rôzneho ovocia, ktoré konzumuje najmä ráno, aby sa ovocný cukor rozložil a organizmus ho spotreboval počas dňa. A, samozrejme, treba jesť veľa čerstvej zeleniny. Jej pestrá skladba zaručuje, že do tela sa dostanú všetky minerály a vitamíny.
Jedlo by malo mať vyvážené pH, aby neokysľovalo organizmus a neoslabovalo jeho imunitu. „Téme prekyslenia sa už konečne začínajú venovať aj niektorí lekári pred indikovaním chemických liekov,“ hovorí Henrieta Peškovičová.
Autorka projektu Food and figure r-evolution sa snaží o osvetu osobným príkladom – aktívne žiť a variť znamená v jej podaní vedieť viac o sebe, potravinách a prostredí, v ktorom vznikajú. „Môžete mať vynikajúce myšlienky o stravovaní a presvedčivé argumenty, ale ak ľudia vidia, že ste obézni a často chorí, neuveria vám. Jem to, čo mi chutí a chutia mi zdravšie veci,“ vraví Peškovičová.
Prihovára sa za to, aby sa o zdravej výžive a zložení potravín učili deti už na základných školách. Nepomôže označenie éčok a farbív, ktoré obsahuje napríklad chlieb a iné potraviny, ak ľudia nevedia, čo znamenajú.
Vinári odporúčajú piť s mierou, to isté platí aj pre konzumáciu jedla. Jedzte s mierou, vraví Henrieta Peškovičová, zato nech je skladba jedálneho lístka čo najpestrejšia a plná čerstvej zeleniny a ovocia.