„Len v Európskej únii sa náklady na liečbu následkov podvýživy odhadujú na 170 miliárd eur,“ hovorí minister zdravotníctva Richard Raši.
Na Slovensku ňou trpí alebo je ohrozená tretina pacientov. V stave zhoršenej podvýživy nastupuje do nemocníc 30 až 60 % chorých a u 70 % z nich sa ich stav počas hospitalizácie zhorší. Približne 30 % prípadov vznikne počas liečby v nemocnici. Zdravotníci totiž často venujú pozornosť hlavnej diagnóze a podvýživu prehliadajú alebo nediagnostikujú.
Pre pacientov je podvýživa nebezpečná v tom, že významne oslabuje ich schopnosť bojovať s ochorením, ako aj účinnosť liekov, hojenie rán, či dokonca ich prežívanie. Nevyhnutné preto je, aby chorí v nemocniciach dostávali špeciálne výživové doplnky, čo sa nie vždy deje. Dostatok živín je špeciálne dôležitý pri liečbe chemoterapiou, chirurgickým zákrokom či ožarovaním, podporuje schopnosť tela zvládnuť náročnú terapiu.
Príčinou podvýživy môže byť nechutenstvo, nevoľnosť, problémy s trávením, depresia, hnačky, horúčky, infekcie, nádory, ale aj operácie.
Prevencia môže ušetriť až tisíc eur na jedného hospitalizovaného pacienta. Aj to je dôvod kampane Výživa ako liek – Pomôžte svojim blízkym. „Je dôležité, aby sme si všímali seba aj svojich blízkych,“ hovorí docent Jozef Firment z košickej fakultnej nemocnice. Liečba je jednoduchá a plne hradená zdravotnými poisťovňami.
Ktorí pacienti sú najviac ohrození
- 85 % onkologickí pacienti – až 75 % z nich je podvyživených už v čase stanovenia diagnózy
- 80 % pacienti s chorobami tráviaceho traktu
- 65 % pacienti v kritickom stave
- 50 % starí ľudia
- 45 % pacienti s chronickými respiračnými chorobami
Prospešnosť nutričnej liečby pri podvýžive:
- zníženie smrtnosti z 26 % na 17 %
- zníženie počtu komplikácií z 27 % na 12 %
- skrátenie trvania hospitalizácie z 28 na 19 dní