Najväčšiu záťaž pre imunitný systém však predstavujú obdobia výrazných teplotných zmien. Keďže posledná zima bola na teplotné výkyvy bohatá, unavených ľudí bude pribúdať. „Citlivosť na zmeny počasia sa u jednotlivcov líši. Je však dokázané, že na jar a na jeseň sa zvyšuje počet tých, ktorí trpia úzkostnými stavmi, depresiami či únavou,“ tvrdí profesor Antoni Balbena z Ústavu psychiatrie, duševného zdravia a toxikológie Barcelonskej univerzity.
Jarná únava je u zdravého človeka prirodzenou reakciou na uplynulú zimu a zvyčajne rýchlo odznie. Biorytmy človeka fungujú v súlade s prírodou. Zima je čas na oddych a regeneráciu tela. Lenže dnešný človek trávi väčšinu dňa v práci a v strese. Únava, pocit absolútneho vyčerpania a sklony k depresiám preto vyvrcholia na jar. Únava je z medicínskeho hľadiska subjektívnym príznakom, ktorý síce každý vníma veľmi citlivo, ale len ťažko ho možno potvrdiť vyšetrením.
Únava ako ochranný signál
Zmenou životosprávy a pohybom sa únavy dokážeme zbaviť alebo ju aspoň zmierniť. Nedostatok vitamínov, ktorý sa na jej vzniku výrazne podieľa, môže totiž vyvolať ďalšie problémy – napríklad vypadávanie vlasov, lámavosť nechtov, suchú pokožku.
„Únava nás sprevádza po celý život. Sú situácie, keď už máme všetkého dosť, napriek tomu ju premáhame a pracujeme. Únava však nie je samoúčelná, zohráva v ľudskom tele dôležitú a varovnú úlohu a mali by sme ju tak aj prijímať. Je to ochranný signál nášho tela,“ píše na stránke imunologie.cz doktor Martin Nouza z pražského Centra klinickej imunológie. „Najmä s príchodom jari sa mnohí cítia neprimerane unavení, malátni, bez energie. Vôbec však nejde o jav modernej doby, už v dávnych dobách postihovala našich predkov a nevyhne sa nám ani v treťom tisícročí,“ tvrdí Nouza.
Predkovia sa únave bránili rôzne. Napríklad pôstom alebo rôznymi bylinkovými kúrami. Únava totiž súvisí s biorytmami, ale aj so skladbou potravy. Počas zimy totiž prirodzene jeme menej ovocia a zeleniny. Negatívne pôsobí aj stres, ktorý zažívame a nevieme sa s ním dobre vyrovnať. Navyše sa pohybujeme v prostredí plnom škodlivín, dýchame čoraz viac smogu, ktorý naše telo tiež oslabuje. „Pod vplyvom stresu sa v tele uvoľňuje viac voľných kyslíkových radikálov, na zneškodnenie ktorých už obranné mechanizmy organizmu nestačia. Dochádza tak k poškodzovaniu buniek, čo sa prejaví na imunitnom systéme,“ píše doktor Nouza.
Jesť kapustu a hýbať sa
Napriek tomu, že o nej bežne hovoria aj lekári, jarná únava ako diagnóza neexistuje. Berlínsky súd preto pred niekoľkými rokmi zamietol po opakovanom prejednávaní žalobu na doktora Leopolda Mannheima, ktorý odmietol vyhovieť žiadosti pacienta o uznanie pracovnej neschopnosti. Komisia znalcov z rôznych medicínskych odborov totiž dokázala, že takzvaný syndróm jarnej únavy nemožno považovať za klasickú chorobu, a preto sa na ňu nevzťahujú finančné náhrady ako na iné ochorenia. Aj napriek rozhodnutiu súdu je však jarná únava reálny stav organizmu. Aj keď ju nemožno považovať za chorobu, na ktorú by sa zomieralo, jej dôsledky na organizmus by sme nemali podceňovať.
Ako sa teda jarnej únave vyhnúť? Telo je možné vzpružiť dostatočným množstvom vitamínov skupiny B, mangánu, fosforu, horčíka a jódu. Pomôže strava bohatá na vitamín C, ktorý zvyšuje odolnosť. Zanedbateľná nie je ani jeho schopnosť znižovať hladiny cholesterolu v krvi. Preto sa na jar odporúča konzumovať zeleninu bohatú na céčko – najmä papriku, kapustu a hlávkový šalát.
Pri nedostatku vitamínu D sa nám zas dostatočne netvorí hormón dobrej nálady – sérotonín. Ovocie a zeleninu by sme mali jesť denne, v ideálnom prípade až pol kila v pomere dve tretiny zeleniny, tretina ovocia. Mlieko a mliečne výrobky sú zas zdrojom vápnika, fosforu, horčíka, draslíka, sodíka a stopových prvkov železa, zinku a medi.
Proti zlej nálade sa dá bojovať pohybom. Ten, kto sa celú zimu dostatočne pohybuje a využíva výhody tohto ročného obdobia a zároveň sa udržiava v kondícii, nemusí žiadnu únavu na konci zimy pociťovať. Podľa odborníkov majú s jarnou únavou problém najmä ľudia, ktorí sú cez zimu pasívni a trávia väčšinu času v teple domova bez pohybu.
Pomáhať by mala aj fototerapia – každodenné pôsobenie veľmi silného celospektrálneho svetelného zdroja. V liečbe sa začala používať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Lampy určené na domácu fototerapiu musia mať dostatočne jasné svetlo, farebná teplota musí zodpovedať dennému svetlu. K fototerapii sa používajú špeciálne biolampy. Zo začiatku sa pod ňou odporúča stráviť niekoľko dní po sebe približne pol hodiny. Vyhýbať by sa jej mali ľudia, ktorí trpia cievnymi chorobami alebo niektorými metabolickými poruchami. Liečba sa neodporúča ani pri akútnych ochoreniach, ako je chrípka či angína. Používať by ju nemali ani tehotné ženy.
Civilizačné ochorenie
Aj keď si jarná únava nevyžaduje návštevu lekára, ak trvá dlho, môžete trpieť chronickým únavovým syndrómom. Ten lekári považujú za civilizačné ochorenie. Je to ochorenie, ktorému sa venuje pozornosť posledných dvadsať rokov a venujú sa mu neurológovia, psychiatri, psychológovia, imunoalergológovia. Mnohí lekári sa však domnievajú, že názov choroby nebol zvolený šťastne. Tvrdia, že toto označenie zľahčuje závažnosť ochorenia, pretože únava, ktorá únavový syndróm charakterizuje, sa zásadne líši od bežnej únavy. Doktor Paul Cheney povedal, že názov „chronická únava“ je niečo podobné, ako keby niekto zápal pľúc označil ako „syndróm chronického kašľa“.
U žien je toto ochorenie diagnostikované dva až štyrikrát častejšie ako u mužov, pričom sa najčastejšie vyskytuje vo veku od 20 do 50 rokov. Zo všetkých chronických ochorení ide o jedno z najzáhadnejších a okolo jeho vzniku bolo vytvorených už mnoho teórií. Medzi najpravdepodobnejšie mechanizmy jeho vzniku patrí infekčný pôvod, komplexná imunitná porucha a stres.