Nadváha, ktorá sa šíri ako epidémia, na ktorú neexistuje liek, má vplyv nielen na to, ako vyzeráme, ale ovplyvňuje aj našu fyzickú a psychickú kondíciu. Bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili, nám navyše môže privodiť aj smrteľné ochorenia.
Väčšina ľudí nadváhu vníma skôr ako estetický problém. Lekári však varujú, že spôsobuje aj množstvo zdravotných problémov. Je rizikovým faktorom ďalších veľmi rozšírených ochorení, ako sú poruchy krvného obehu, metabolizmu, vysokého krvného tlaku, cukrovky a dokonca niektoré druhy nádorov.
Obezita sa stala druhou najčastejšou príčinou predčasných úmrtí. O to alarmujúcejší je fakt, že nadváhou trpí až polovica ľudí na svete a nevyhli sa jej ani Slováci. Dôvodom na kilogramy navyše býva zväčša nesprávna životospráva. Podľa diabetologičky Adriany Ilavskej je niekoľko príčin, ktoré ovplyvňujú to, čo jeme a ako vyzeráme.
„Na príjme potravy sa podieľajú rodinné stravovacie zvyklosti, chuťové poháriky, ekonomické možnosti a do značnej miery aj psychika. Niekto v strese veľa je, niekto, naopak, málo. Jedno aj druhé sa prejaví na hmotnosti,“ vysvetľuje lekárka. Podľa výskumov obéznych ľudí pribúda spolu s vekom, čoraz častejšie sa však obezita začína rozširovať aj medzi deťmi.
„Detská obezita je známy rizikový spúšťač pre obezitu v dospelosti, príčina mnohých zdravotných a psychických komplikácií. Ak sa nárast detskej obezity nepodarí zastaviť, hrozí, že v budúcnosti bude priemerná očakávaná dĺžka života ľudí dokonca kratšia ako dnes,“ varuje Ilavská.
Aká je zdravá hmotnosť
Ideálna hmotnosť sa nedá určiť paušálne. Závisí od pohlavia, veku a celkovej kondície. Dá sa však vypočítať podľa niekoľkých matematických vzorcov. V minulosti sa určovala zdravá váha hlavne pomocou Brockovho vzorca, podľa ktorého sa od výšky v centimetroch odpočítalo číslo sto. Dnes je rozšírenejší skôr výpočet podľa indexu telesnej hmotnosti – BMI.
Ten sa určuje ako podiel váhy v kilogramoch a telesnej výšky v metroch na druhú. Na základe výsledku možno určiť jednotlivé stupne obezity. Ľudia, ktorí majú BMI v rozmedzí 25 až 30, trpia nadváhou, hodnoty 30 až 35 predstavujú ľahkú obezitu a 36 až 45 stredne ťažkú obezitu. Zdravotne najzávažnejšia je ťažká obezita, ktorá sa označuje pri BMI nad 45.
Postavu možno rozlišovať aj podľa toho, kde sa u človeka najviac hromadí tuk. Ak je to skôr v spodnej polovici tela, ide o takzvanú hruškovitú postavu. Tú majú prevažne ženy. Muži sa vyznačujú zase postavou pripomínajúcou jablko, keďže tuk sa ukladá hlavne v oblasti brucha a pása. Oba typy postavy nie sú zdravé, niekedy však to, ako vyzeráme, majú na svedomí gény. Podľa diabetologičky však ani v takom prípade nič nie je stratené. „Prakticky u všetkých ľudí možno nájsť spôsob a správnu cestu, ako schudnúť,“ hovorí doktorka Ilavská.
Ako dosiahnuť ideálnu váhu
Boj s nadváhou je náročný na čas a vyžaduje pevnú vôľu. Dobrým začiatkom je už len to, že sa človek začne zaujímať o to, ako sa nechcených kilogramov zbaviť. Základom úspechu je však stanoviť si reálne ciele. Mnohí totiž stroskotajú práve pri predstave, že sa budú v posilňovni či nad poloprázdnym tanierom trápiť dlhé mesiace.
„Povedzte si: Ja to vydržím dva týždne! To nie je dlho a za ten čas sa dá veľa dosiahnuť,“ radí diabetologička a dodáva, že rovnako dôležité je zostaviť si vhodný jedálny lístok.
Príjem potravy by sme mali zredukovať, no nie na úkor nedostatku živín. Strava by mala byť aj počas diétneho režimu vyvážená a bohatá na vitamíny a minerály. Pred červeným mäsom je vhodné uprednostniť ľahšie biele a namiesto ryže či zemiakov ho doplniť zeleninovou oblohou. Pečivo by sme mali obmedziť, prípadne ho nahradiť napríklad knackebrotmi.
Dôležitý je aj pitný režim. Zásada vypiť minimálne dva litre tekutín denne by mala byť známa už každému. Aj napriek tomu sa podľa lekárov stále nájdu ľudia, ktorí za deň vypijú sotva liter. Platí pritom, že káva, čaj či iné sladené nápoje, ktorým by sme sa mali počas chudnutia vyhýbať, sa medzi tekutiny nepočítajú.