Zdravie človeka je totiž zo šesťdesiatich percent ovplyvňované prostredím a podiel výživy z toho tvorí približne štyridsať percent.
Môžu teda potraviny liečiť? Touto otázkou sa zaoberajú aj vedci. A prišli na to, že liečbu rôznych chorôb napomáha presná kombinácia mikronutrientov – vitamínov, minerálov, stopových prvkov, aminokyselín, esenciálnych mastných kyselín, ktoré majú schopnosť udržiavať metabolické funkcie a pôsobiť v prevencii a liečbe chorôb a ktoré sa v ľudskom tele bežne vyskytujú. Cieľom ortomolekulárnej medicíny je vytvárať účinné a presné zloženie dietetických potravín na zvláštne lekárske účely, ktoré sú vhodné na liečbu konkrétnych ochorení. S myšlienkou, že potravinami je možné zásadne ovplyvniť zdravie, prišiel po prvý raz doktor Linus Pauling, dvojnásobný laureát Nobelovej ceny a zakladateľ ortomolekulárnej medicíny.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Potraviny, ktoré sú zdrojom vitamínov a prehľad odporúčaných dávok
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Veľkým nepriateľom zdravia je stres, ktorý systematicky odčerpáva mikronutrienty z tela, rovnako ako nepravidelná strava a nadmerná konzumácia nikotínu, kofeínu alebo alkoholu. Mikronutrienty sú prirodzene obsiahnuté v ovocí a zelenine. Na trh sa však už dostávajú aj potraviny na zvláštne lekárske účely – tzv. orthomoly, v ktorých sú mikronutrienty skombinované tak, aby pomáhali pri liečbe napríklad kardiovaskulárneho systému, osteoartritických zmien kĺbov či chronickej únavy. Síce chorobu nevyliečia, sú však dôležitými doplnkami v rámci podpornej terapie. Príkladom je aj ich použitie pri chemoterapii. Všetky tieto poznatky naznačujú, že mikronutrienty sa v budúcnosti stanú bežnou súčasťou liečby.
Je teda vedecky dokázané, že zdravou a vyváženou stravou môžeme ovplyvniť svoje zdravie. „Zdravá výživa je celoživotný štýl stravovania a preferencie potravín so zameraním na vysokú nutričnú kvalitu, pestrosť a plnú výživovú hodnotu,“ vraví odborník na výživu Peter Minárik. Jej cieľom je prevencia civilizačných chorôb.
Odborníci na výživu odporúčajú pri zostavovaní jedálneho lístka dbať nielen na typ potravín, ale aj na spôsob ich spracovania. Strava by mala byť pestrá a mala by zohľadňovať zdravotný stav, vek a fyzickú námahu konkrétneho človeka. Dôležité je jesť pravidelne s pauzami medzi jedlami približne dve až tri hodiny.
Náš jedálny lístok by mal obsahovať aj dostatok vlákniny. Tá pôsobí pozitívne na tráviaci trakt a zloženie črevnej mikroflóry. Účinnou zbraňou môžu byť funkčné potraviny. K nim patria napríklad jogurty, ale aj materské mlieko.
Najväčším stravovacím hriechom sú údeniny a sladkosti. Rovnako však svojmu telu uškodíte, ak jete málo ovocia a zeleniny. Tie by ste mali mať na stole aspoň päťkrát denne. Vedci z Americkej spoločnosti pre srdce totiž dokázali, že vďaka zelenine, vitamínom a ďalším látkam v nej obsiahnutým klesá riziko úmrtia na srdcové ochorenia. Už pravidelná konzumácia troch dávok ovocia a zeleniny denne znižuje nebezpečenstvo ochorenia srdca a ciev až o 23 percent. Viac ako tri dávky až do 27 percent