Ktoré potraviny by sme v našom jedálnom lístku mali obmedziť a ktoré by, naopak, nemali v ňom chýbať?
Obmedziť by sme mali živočíšne potraviny s vysokým obsahom tuku – mastné mäso, údeniny, masť, slaninu, ale aj sladké či slané maškrty, cukor, tučné a smotanové mliečne výrobky, ale aj alkoholické nápoje, najmä destiláty. Naša strava by mala byť bohatá na potraviny rastlinného pôvodu s vysokým obsahom vody, vlákniny. Denne by sme si mali dopriať dve až tri porcie ovocia, tri až päť porcií zeleniny, jednu až dve malé porcie orechov. Súčasťou jedálneho lístka by sa mali stať strukoviny, mliečne výrobky s nízkym obsahom tuku, probiotické potraviny, celozrnné obilniny, vločky či funkčné potraviny.
Môžete bližšie vysvetliť, čo sú funkčné potraviny?
Sú pestrou a nehomogénnou skupinou rôznorodých potravín, z nich väčšina sú navyše samy osebe veľmi chutné. Mali by sme ich jesť každý deň. Definované sú ako skupina potravín, ktoré okrem základnej funkcie nasýtenia a výživy organizmu majú preukázateľne zdraviu prospešné účinky. Sú schopné zlepšiť zdravotný stav a telesnú alebo duševnú pohodu a znížiť riziko chorôb. Okrem probiotických potravín sem patria napríklad aj potraviny s obsahom sóje, ktorá je bohatá na fytochemikálie s rozličnými zdraviu prospešnými funkciami (napr. rastlinné estrogény). Funkčnými sú aj rastlinné potraviny bohaté na látky s antioxidačnou schopnosťou, z ktorých najznámejšie sú vitamín C, vitamín E, karotenoidy alebo polyfenoly a flavonoidy. Kardiopreventívny účinok majú potraviny s vysokým obsahom esenciálnych polynenasýtených mastných kyselín, ktoré hrajú pozitívnu úlohu pri znižovaní plazmatickej koncentrácie škodlivého LDL cholesterolu. Takými sú napríklad niektoré druhy rastlinných olejov alebo margarínov. V neposlednom rade medzi ne patria aj celozrnné obilniny, z ktorých sa vďaka vysokému obsahu rozpustnej vlákniny sacharidy vstrebávajú z čreva do obehu iba pozvoľným tempom, v dôsledku čoho hladina glukózy v krvi stúpa iba pomaly a nepatrne.
Rozdielne sú aj názory na biopotraviny. Ako sa k nim staviate vy?
Väčšina z nich patrí medzi produkty zdravej výživy. Neplatí to však absolútne. V nedávnej minulosti sa objavili a popularizovali aj bioúdeniny s vysokým obsahom tuku a nasýtených mastných kyselín a k zdravej výžive rozhodne nepatria. V celkovom sortimente však tieto nezdravé varianty tvoria iba nepatrnú výnimku.
Ako je to s konzumáciou nízkotučných potravín u detí?
Pre deti podobne ako pre dospelých platí zásada, že tuky by mali pokryť 25 až 30 percent z celkovej dennej prijatej energie potravou. U dojčiat však môžu tvoriť až 50 percent, u batoliat 40. Ak bude toto pravidlo zachované, nie je až také dôležité, aby deti jedli iba nízkotučné potraviny. Do arzenálu zdravých potravín patria aj rastlinné oleje, orechy, semiačka alebo mastné morské ryby, ktoré rozhodne medzi nízkotučné potraviny nepatria. Pri výžive detí je v súvislosti s príjmom tukov dôležité dbať na ich správnu skladbu a obsah mastných kyselín. V rámci toho treba preferovať rastlinné oleje, orechy a rybí tuk. Najmä tzv. esenciálne viac nenasýtené mastné kyseliny sú v detskom veku dôležité pre vývoj mozgu, nervov alebo očnej sietnice. Naopak, príjem nasýtených a trans mastných kyselín treba už v detskom veku potláčať. Ich hlavným zdrojom je mastné mäso a údeniny, ako aj smotana a smotanové tučné syry. Ako je to s bravčovým mäsom, slaninou či maslom? Môžu ho zdraví ľudia v malých dávkach jesť? Môžu, ale pravidelne a v neprimerane veľkých dávkach ich väčšine ľudí neodporúčam. Ryby, biele mäso, kvalitné rastlinné tuky a rastlinné alternatívy mäsa vo forme strukovín a sóje sú pokladané za nutrične lepšiu a bezpečnejšiu alternatívu.
Mnoho ľudí dnes uprednostňuje alternatívne stravovanie. Ako sa pozeráte napríklad na delenú stravu?
Delená strava je veľmi obľúbená diéta najmä pre tých, ktorí chcú znížiť svoju nadváhu. „Otcom" teórie delenej stravy bol americký lekár Howard Hay. Základnou filozofiou tejto diéty je fakt, že bielkoviny a sacharidy sa nemajú v tráviacom trakte tráviť a vstrebávať súčasne. Logicky sa potom hlása oddelenie „bielkovinových" a „sacharidových" potravín. Nadmerný príjem bielkovín spôsobuje „prekyslenie" organizmu a má za následok rozvoj ochorení, napríklad cukrovky alebo zhubných nádorov. Odporúča sa preto predovšetkým „alkalická" potrava (až 80 % z celkovej potravy má tvoriť ovocie, zelenina, mlieko a mliečne výrobky) a v menšej miere „kyslá" potrava (iba 20 % z celkovej potravy má tvoriť mäso, ryby, vajcia, syry a obilniny). Pri detailnejšom rešerši v odborných zdrojoch sa delená strava viac-menej zaznáva, ako vedecky nedokázaná forma výživy, ktorá navyše diskriminuje niektoré potraviny, vyhlásené ako súčasť zdravej výživy, napríklad ryby, nízkotučné syry alebo celozrnné obilniny. Delená strava má však aj niektoré nesporné nutričné výhody. Medzi ne patrí najmä obmedzenie konzumácie mäsa, údenín, sladkostí a cukru, ako aj alkoholických nápojov. Môj názor na delenú stravu: systém oddeľovania potravín a najmä bielkovín a sacharidov je problematický a v každodennej praxi (verejné stravovanie, závodné stravovanie) prakticky nemožný.