Vody máme najviac v krvi, vyše 80 percent, ale dodržiavanie pitného režimu „v krvi“ mnohí nemáme. Už 1 % dehydratácia sa môže prejaviť znížením pozornosti a výkonnosti.
O tom, koľko tekutín by mal denne vypiť dospelý človek, sa šíria rôzne informácie. Niektorí odborníci hovoria až o troch litroch, najčastejšie sa odporúčania pohybujú na hranici 2–2,5 litra. Ťažko to paušalizovať, pretože záleží na hmotnosti a predovšetkým na telesnej aktivite, teplote okolitého prostredia, prípadne ďalších faktoroch ako horúčkovitá infekcia a podobne. Každý človek má svoju optimálnu potrebu tekutín, ktorá sa navyše časom mení.
Dobrou pomôckou je zásada, že dospelý človek by mal denne vypiť asi 20–40 ml tekutín na kilogram svojej hmotnosti. Ak má sedavé zamestnanie a konzumuje prevažne stravu zloženú zo zeleniny, strukovín či obilnín, postačuje mu dolná hranica odporúčaní. Počas horúčav, navyše pri slanej a sladkej strave s vysokým obsahom energie, prípadne počas intenzívnej fyzickej aktivity, sa môžu odporúčania naozaj pohybovať až po niekoľko litrov za deň. Najlepšia pomôcka u každého individuálne je svetlý, čiže málo koncentrovaný moč. Najväčšia časť vody sa totiž z tela vylúči práve močením, potom potením a dýchaním. V Británii sa uskutočnila dokonca kampaň na podporu pitného režimu, kde otvorene vyzývali ľudí: „Keep it light“ (Nech je svetlý). Vtedy až 75 % Britov uviedlo, že ak ich bolí hlava, siahnu po tabletke proti bolesti a nie po pohári vody.
Liter tekutín do dvanástej
V noci naše telo neprijíma tekutiny. Do rána sa v obličkách vytvorí pomerne veľké množstvo koncentrovaného moču (aj preto laboratóriá na vyšetrenie požadujú stredný prúd prvého ranného moču), človek navštívi toaletu a svoju potrebu tekutín by mal doplniť. Hovorí sa o litri tekutín do dvanástej napoludnie. Najlepšie je začať hneď ráno minimálne pohárom vody, tento zvyk podporuje aj pravidelné vyprázdňovanie.
Dostatok tekutín zohráva aj významnú úlohu pri rovnováhe zásad a kyselín v našom organizme. Hovorí sa tomu aj acidobázická rovnováha. V procese látkovej premeny sa v tele tvoria rôzne kyseliny – mliečna, močová, octová. Zdravé obličky by ich pri dostatočnom zavodnení mali bez problémov vylúčiť. Prekyslenie organizmu spôsobuje najčastejšie priveľa cukru, alkohol, nikotín, nasýtené mastné kyseliny, rôzne pochutiny (najmä s glutamanom sodným), stres a duševná nevyrovnanosť.
Tak si to vypime!
V boji proti prekysleniu je dôležitý zdravý pitný režim. „Mnohí z nás začínajú deň veľkou šálkou kávy a počas pracovného zhonu zabúdajú na pitný režim," hovorí MUDr. Eva Beňová, všeobecná lekárka pre deti a dorast. „Na obed v rýchlosti zjedia rezeň s hranolčekmi a zapijú ho sladeným nápojom. Potom si doprajú dezert a ďalšiu kávu. Tá je nepriateľom prekysleného organizmu a len malý rezeň obsahuje asi 5 gramov kyseliny močovej. Na zriedenie a likvidáciu jedného gramu kyseliny močovej potrebuje telo 6–8 litrov vody. Nie je nič jednoduchšie, ako mať pri sebe fľašu vody a organizmus pravidelne zavlažovať. Nie je však úplne jedno, aké tekutiny budeme telu dodávať. Nápoje obsahujúce oxid uhličitý majú hodnotu pH 2, pomarančová šťava 2,2, alkoholické nápoje asi 3,5. Existujú však stolové vody, ktoré majú zásadité pH – napríklad pramenitá voda Lucka má mierne zásadité pH 7,6.“
Prekyslený organizmus totiž spôsobuje, že sa cítime chronicky unavení, pociťujeme napätie, bolesti hlavy, chrbta, alebo trpíme kožnými ochoreniami. „ Medzi najdostupnejšie zásadité a neutrálne potraviny patrí väčšina ovocia a zeleniny, najmä zelená zelenina. Patria sem celozrnné obilniny a bezlepkové obilniny ako amarant, pšeno, pohánka, tmavá ryža, kukuričná múka. Nemôžeme zabudnúť ani na tvaroh a dobre spracované syry, ale aj orechy a zemiaky.“
Deťom by sme mali dať napiť vždy
Medzi osobitné kategórie v problematike pitného režimu patria deti, tehotné ženy, starí a chorí ľudia. Deti strácajú tekutiny pomerne rýchlo vďaka svojej vysokej telesnej aktivite. „Obsah vody v ich organizme je vyšší ako u dospelých a ich telo je citlivejšie na záťaž vyvolanú napríklad horúcim počasím. Dehydratáciou sú preto ohrozené oveľa viac,“ varuje pediatrička. Na dopĺňanie tekutín odporúča čistú pramenitú vodu, najlepšie dojčenskú, ktorá má prísne kontrolovaný obsah dusičnanov. Dieťaťu by sme mali dať napiť vždy, keď chce, to znamená aj pred jedlom, aj počas jedla.
Čo sa týka tehotenstva alebo staroby – v týchto obdobiach života sa znižuje prah smädu. Budúce mamičky navyše často čelia problémom ako zápcha či nadmerné opuchy. Mali by sa preto vyhýbať minerálkam s vyšším obsahom soli a vybrať si radšej vodu s nižšou koncentráciou minerálov. Podobne je to so starými ľuďmi, ktorí často trpia vysokým krvným tlakom, kardiovaskulárnymi či ochoreniami obličiek. Celkový príjem tekutín treba výrazne zvýšiť aj pri horúčkach, vracaní či hnačke.
