Piť dostatočne a s mierou: Po celý deň zdravé dúšky

Naše telo pozostáva zo 60 % z vody. Najviac jej máme v krvi, až 91 %. Voda je jednou z najcennejších zložiek v našom tele. Dýchaním stratíme asi liter denne. Dehydratácia je z medicínskeho hľadiska definovaná ako vzostup koncentrácie krvi o 5 %. Pocit smädu sa zvyčajne dostaví pri náraste koncentrácie o 2 %, teda v momente, keď telu k optimálnej vnútornej rovnováhe chýba približne 200 ml tekutín. Ak ich včas nedoplníme, začnú sa stupňovať príznaky – suchá koža a sliznice, pocit sucha v ústach, prehriatie, podráždenie a nepokoj, únava a malátnosť, neskôr acetónový zápach z úst, lesklé, zapadnuté oči. U malých detí sa dokonca zvýši teplota.

Články o pitnom režime môžu viesť k dvom extrémom. Časť ľudí informácie naďalej zámerne ignoruje a ďalšia časť sa stala akvaholikmi – závislými od vody. Žiaden extrém nie je dobrý, hoci je pravda, že pitie vody si vyžaduje určitý režim. Veľmi dôležité je dostatočne sa napiť ráno. V noci totiž naše telo neprijíma tekutiny, preto je moč po zobudení taký koncentrovaný. Mnohí vzápätí vypijú šálku odvodňujúcej kávy a dopoludnia sa pre pracovné povinnosti nedostanú ani ku kvapke tekutiny. Dôvodom je aj to, že ľuďom sa nechce chodiť na toaletu. Nie je to však najzdravší spôsob šetrenia času. Mimochodom, čím koncentrovanejší moč, tým vyššie je aj riziko premnoženia baktérií v močovej rúre a močovom mechúre. Dehydratácia a s ňou súvisiaca malátnosť a nesústredenosť je pri mnohých druhoch zamestnania dokonca závažným rizikom: napr. malátny vodič či žeriavnik ohrozuje seba aj ostatných.

Najlepšie je deň začať vypitím veľkého pohára vlažnej vody. Tento návyk pomáha aj ľuďom, ktorí trpievajú zápchou. Nasledujú raňajky a ďalšia tekutina by mala ísť hrdlom nadol v čase, keď už žalúdok nie je plný. Dopoludnia by mal človek vypiť približne liter tekutín. Ideálna na hasenie smädu je voda. "Čistá pramenitá voda s nižšou mineralizáciou a bez bubliniek najefektívnejšie dodá telu potrebné tekutiny,“ potvrdzuje aj lekárka MUDr. Eva Beňová. Najlepším indikátorom dostatočného zavodnenia je farba moču. Mal by byť svetlý až číry.

Český autor Tomáš Kašpar píše vo svojej knihe „Nespěchejte do rakve“ o objavoch iránskeho lekára Ferezdona Batamanghelida, ktorý sa zaoberal tým, aký vplyv má chronická dehydratácia na ľudské telo. Zistil, že nedostatok vody v tele dokonca často produkuje bolesť a vedie ku mnohým ochoreniam, s akými by si ľudia dehydratáciu nespájali. Ku svojim výskumom sa dostal počas pobytu vo väzení počas iránskej revolúcie, kde väzni vystavení obrovskému stresu trpeli žalúdočnými vredmi a množstvom ďalších problémov.

Keď ho raz v noci zavolali k mužovi s ochromujúcou bolesťou z peptického vredu, nemal k dispozícii žiadne lieky. Tak mu dal vypiť aspoň dva poháre vody a na jeho prekvapenie po niekoľkých minútach bolesť ustala. Vzbudilo to jeho zvedavosť a väzenie Evin sa preňho stalo ideálnym stresovým laboratóriom. Inšpirovaný predchádzajúcou skúsenosťou uskutočnil rozsiahly výskum účinkov vody na predchádzanie a zmiernenie mnohých bolestivých ochorení. S úspechom pomohol mnohým a neskôr o tom napísal niekoľko kníh. Jeho práca bola, samozrejme, aj kritizovaná, pretože sa nezaoberal problematikou nadmernej konzumácie vody, ktorá môže byť tiež fatálna.