Vláknina nie je bezcenná časť potravy

Keďže sa múka melie na čoraz jemnejšiu, je náchylná aj na pokazenie. Odstránenie obalov zŕn však umožňuje jej dlhodobé skladovanie. Žiaľ, tento postup odstraňuje všetky zdravé zložky obilnín!

Už sme si natoľko zvykli na prítomnosť bielej múky vo všetkých obilninových produktoch, že zabúdame, ako veľmi jej spracovanie odstraňuje väčšinu prospešných zložiek obilia. Celé zrná obsahujú dostatok antioxidantov, vitamínov, minerálov, fytochemických zlúčenín aj vlákniny prítomnej v oboch častiach otrúb (vo vonkajšej vrstve) i v zárodku (vo vrstve vnútri otrúb). Dnes je už jasné, že všetky tieto zložky pôsobia synergicky v prevencii mnohých chronických civilizačných ochorení. Biela múka má o 80¤% menej vlákniny ako celozrnná, o vyše 90¤% menej vitamínu E a B2, o vyše 70¤% menej železa a zinku atď.

Celé zrná – taká jednoduchá zmena v spôsobe stravovania, ako je nahradenie každodenného bieleho chleba celozrnným, môže znížiť riziko koronárnych chorôb a mozgovej choroby až o 40¤%, tak sa píše v publikácii profesora biochémie Richarda Beliveaua, ktorý je vedúcou autoritou v oblasti výskumu nutraceutík, liečivých potravín, z kanadského Montrealu. Okrem toho konzumácia celozrnnej múky môže zabrániť príliš kolísavej hladine cukru v krvi, čím sa znižuje riziko diabetu. Dostatočný príjem vlákniny je aj ochranou proti rakovine hrubého čreva.

Prijímame čoraz menej vlákniny

Je všeobecne známe, že dnešná generácia prijíma v potrave omnoho menej vlákniny ako predchádzajúca, pretože kedysi bol podiel priemyselne pripravovaných potravín menší a konzumovalo sa viac potravín v surovom stave. Vlákninu obsahuje výlučne potrava rastlinného pôvodu – celozrnné obilné výrobky, strukoviny, ryža natural, ovocie, zelenina, niektoré druhy semien. Priemerný príjem vlákniny dnešného moderného človeka sa odhaduje na 15 g, pričom sa odporúča aj dvojnásobok.

Už anglický chirurg pôsobiaci v Afrike Denis Burkitt si pred štyrmi desiatkami rokov všimol, že domorodé obyvateľstvo takmer vôbec netrpí na rakovinu hrubého čreva, také časté ochorenie Európanov a Američanov. Afričania totiž jedia značné množstvo vláknitej potravy, ich stolica má vďaka tomu aj trojnásobne väčší objem ako u Európanov z priemyselných krajín a aj jej frekvencia je niekoľkokrát denne.

Nie stavebná látka, ale priaznivé účinky

Potravinová vláknina nie je stavebnou látkou, poskytuje veľmi malé množstvo energie, ale na ľudské telo má veľmi priaznivé účinky. Vláknina nie je bezcenná časť potravy! Urýchľuje napríklad prechod trávenej potravy, takže stena čreva je kratšie vystavená pôsobeniu prípadných škodlivých zložiek potravy a splodín látkovej premeny. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi, jedného z hlavných rizikových faktorov srdcovo-cievnych chorôb. Pomáha bojovať proti obezite, má využitie pri redukčných diétach, viaže vodu, čím sa jej objem zväčšuje a vyvoláva pocit sýtosti. Pomáha udržať si stabilnejšie hladiny cukru. Je účinným prostriedkom pre ľudí trpiacich na zápchu a hemoroidy, ale aj žlčníkové ťažkosti.

Niektoré jednoduché postupy ozdravenia stravovania prispievajú k prevencii rakoviny, tvrdia manželia Minárikovci – známy gastroenterológ v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave a jeho manželka farmaceutka – v aktuálnom pokračovaní knihy Rakovina a výživa. Jedným z opatrení môže byť podľa nich „pridanie primeranej porcie celozrnnej obilniny ku väčšine bežných pokrmov. V studenej kuchyni to bude chrumkavý chlieb alebo pečivo, prípadne chrumkavý chlebík, ktorému sa hovorí aj knackebrot. O kvalite celozrnných potravín môže napovedať aj obsah vlákniny. Obsah 6–10 gramov obilnej vlákniny na 100 gramov potraviny je slušný štandard“.