Nech vám to páli na správnom mieste. Čo štípe najviac?

, 16.12.2016 06:00
čili, paprika, papričky, štipľavé, pikant
Pozor! Čili papričky dokážu byť neuveriteľne štipľavé! Autor:

Dajte si čili, pribudne vám sily! Táto rýmovačka je naozaj pravdivá! Čili papričky totiž obsahujú látku nazývanú kapsaicín. Práve ten je zodpovedný za štipľavú, pálivú chuť všetkého, v čom sa tieto ohnivé drobné plody nachádzajú.

Kapsaicín aplikovaný zvonka pomáha pri mnohých zdravotných problémoch, ako je artróza, diabetická neuropatia, bolesť svalov, kĺbov, seknutie v krížoch a zvnútra je prevenciou cestovateľskej hnačky a lieči aj žalúdok. Podľa jednej správy dokonca dokáže zastaviť infarkt.

Čili papričky sú jasno sfarbené a často ohnivo štipľavé drobné plody rastliny, ktorá sa latinsky nazýva Capsicum a je z čeľade ľuľkovité. Mimochodom, príbuznými z tej istej čeľade sú aj zemiaky, baklažány či paradajky. Z kulinárskeho hľadiska ide o zeleninu aj koreninu, hoci s bielym ani čiernym korením nijako nesúvisí. Je to jedna z najpoužívanejších ingrediencií počnúc indickým karí, ktoré vyvoláva slzenie, a končiac mexickými tacos. Čili je proste súčasťou rôznorodých kuchýň.

Čili papričky sú jednou z najstarších pestovaných plodín v Amerike. Archeologické dôkazy o ich používaní v mexickej kuchyni sa datujú do obdobia pred 6-tisíc rokmi. Jedným z prvých Európanov, ktorý sa stretol s čili papričkami, bol Kolumbus. Našiel ich v karibskej oblasti a priniesol ich do Španielska. Podľa knižky Niekto to rád štipľavé, ktorú vydal Slovart, je najväčším svetovým konzumentom, producentom aj vývozcom čili papričiek v súčasnosti India. Sú však nevyhnutnou zložkou jedál aj v takých rozmanitých krajinách ako Thajsko, Srí Lanka, Mexiko, Južná Afrika, Španielsko, Portugalsko či Maďarsko. Jednotlivé odrody čili, ktoré dostať kúpiť dnes, majú všetky možné farby, tvary, veľkosti a najmä mieru štipľavosti.

Pravidelné jedenie zvyšuje toleranciu na štipľavé

Pálenie v ústach, tŕpnutie pier, slzenie, tečenie z nosa, pot rinúci sa po čele. Štipľavé jedlá sú v Ázii aj istou prevenciou pred črevnými infekciami. „Ak je jedlo ostré na nevydržanie, napchajte si plné ústa ryže alebo chleba, alebo to zapite pivom,“ radí jeden z knižných turistických sprievodcov po Srí Lanke. Zapíjať pálivú chuť čistou vodou sa veľmi neodporúča.

Kapsaicín nepopáli v porovnaní s poškodením pokožky hoci ohňom či horúcim predmetom. „Mozog reaguje tak, že sa pokúša odplaviť horúčosť, preto nám tečie z očí i z nosa. Zvyšuje sa akcia srdca,“ píše sa v Niekto to rád štipľavé. Pravidelné jedenie čili postupne zvyšuje toleranciu na štipľavé jedlá. Zaujímavé, že kapsaicín páli len cicavce, vtáky môžu čili konzumovať bez prekážok.

Pozor! Čili papričky dokážu byť neuveriteľne štipľavé! Preto sú základnou zložkou slzotvorných sprejov a určitých biologických zbraní. Vysoká koncentrácia kapsaicínu je toxická a najštipľavejšie čili papričky doženú dospelých mužov doslova k plaču. Mimochodom, najviac kapsaicínu nie je v semienkach, ale v semenici, bielom dužinatom pásiku, ktorý spája semená s dužinou papričky. Spodná časť struku – špička – je obyčajne najmenej štipľavá.

Stupnica štipľavosti a jej rekordy

Americký chemik Wilbur Scoville vyvinul v roku 1912 test na meranie štipľavosti čili papričiek s pomocou ochutnávačov chlipkajúcich čoraz koncentrovanejší roztok čili v cukrovom sirupe. Hoci v súčasnosti sa štipľavosť meria iným spôsobom, nazývaným vysokotlaková kvapalinová chromatografia, stupnica štipľavosti sa dodnes volá Scovilleho stupnica. Čistý kapsaicín má 16 miliónov SHU, americký slzotvorný sprej 5 miliónov SHU. Tabasco má od 30– do 50-tisíc jednotiek, mimochodom celosvetovo známa omáčka Tabasco sa vyrába v štáte Louisiana od roku 1848. Robí sa z papričiek, ktoré majú svoj pôvod v Mexiku a nazvané sú podľa štátu Tabasco. Známe Jalapeňo papričky majú štipľavosť 2 500 až 8-tisíc. Niektoré vyšľachtené čili sú zapísané v Guinnessovej knihe rekordov. V roku 2013 bola v Južnej Karolíne vyšľachtená Carolina Reaper s 2 200 000 SHU.

Spodná časť struku papričky - špička - je...
Spodná časť struku papričky - špička - je obyčajne najmenej štipľavá. Autor: SHUTTERSTOCK

Nejde však len o štipľavosť, čili papričky sú prekvapujúco užitočné aj inak. Moderná medicína ich oceňuje pre mnohoraký zdravotný prínos. Obsahujú veľké množstvo vápnika a vitamínu C – dvakrát viac ako citrusové ovocie, pričom zrelšie čili ho majú najviac zo všetkých plodín. Majú veľa betakaroténu, sušené sú plné vitamínu A. „Môžu pomôcť pri prevencii diabetu, liečiť artrózu, uľahčovať trávenie, tvrdí sa, že urýchľujú metabolizmus a pôsobia preventívne aj proti niektorým druhom rakoviny,“ píše sa v knihe. „Moderný výskum poprel aj presvedčenie, že korenisté papričky majú nepriaznivý účinok na žalúdok. V súčasnosti sa, naopak, predpokladá, že ochraňujú žalúdočnú výstelku.“

Látka tlmiaca bolesť

Podľa PharmDr. Silvie Fialovej je kapsaicín najznámejšou prírodnou látkou s lokálne analgetickým účinkom. Využíva sa pri reumatických, nervových bolestiach, cukrovke, pri bolestiach po zahojení pásového oparu, proti svrbeniu pri psoriáze. „Nemá špecifickú vôňu, je rozpustný v tukoch a veľmi rýchlo dokáže prejsť cez pokožku,“ píše PharmDr. Fialová v časopise Praktické lekárnictvo.

Pri miestnej aplikácii kapsaicín tlmí bolesť. U človeka najprv vyvoláva pálivý pocit, po ktorom paradoxne nasleduje miestne znecitlivenie. Pocit pálenia spôsobuje aktivácia špeciálnych receptorov v bunkách neurónov. Výsledkom aktivácie týchto receptorov je analgézia, zmyslové nervové vlákna sa stávajú necitlivé na zvýšené teplo a chemické stimuly, pričom strácajú schopnosť uvoľňovať mediátory podieľajúce sa na rozvoji zápalu. Tento účinok je možné využiť na zmiernenie bolesti spojenej s diabetickou neuropatiou, pri chronickej bolesti svalov, kĺbov.

Predpokladá sa, že kapsaicín podávaný lokálne alebo systémovo má ochranný vplyv na sliznicu žalúdka proti pôsobeniu nesteroidných antiflogistík a iných vyvolávateľov gastritídy. „Pozitívne účinky kapsaicínu na tráviaci trakt sú známe už dlho,“ vysvetľuje bratislavský gastroenterológ MUDr. Jarolím Šutka. „Zlepšuje prekrvenie orgánov tráviaceho traktu rozťahovaním ciev v stene tráviacej rúry, čím dochádza aj k zlepšeniu prekrvenia sliznice žalúdka.“ Je známe, že pacientom so žalúdočnými ťažkosťami, dokonca s vredom žalúdka, sa odporúča tzv. nedráždivá strava – málo soli, minimum korenín.

„Táto strava je bez chuti a pacienti sú z nej často frustrovaní. Práve tu vieme odporučiť na zatraktívnenie a zvýraznenie chuti pridávanie čili alebo feferónok do stravy. Tým sa nielenže zlepší chuť do jedla, ale účinkom kapsaicínu sa podporí ochrana žalúdočnej sliznice. Je to náhrada za dráždiace koreniny. Takže čili a feferónky áno, koreniny však nie!“ upozorňuje odborník. Samozrejme, aj to platí len po určitú hranicu. „Mal som pacienta, ktorý to prehnal tým, že jedol len čisté štipľavé papričky a prišiel s výrazne podráždenou žalúdočnou sliznicou. Takže aj tu si treba určiť mieru, kedy má čili ešte liečivý a hojivý účinok a kedy sa už stáva dráždivým faktorom. Všetko s mierou!“

Pri kapsaicíne sa zaznamenal aj tuky v krvi znižujúci a súčasne silný antioxidačný účinok, čo možno využiť v prevencii kardiovaskulárnych ochorení. Na sociálnych sieťach sa dokonca objavil návod, ako môže kvapkanie silnej zmesi čili papričiek (tzv. kajenského korenia) v alkohole (napr. vo vodke) pod jazyk pomôcť zastaviť rozbiehajúci sa infarkt. Prezident SČK doc. MUDr. Viliam Dobiáš túto správu síce tiež zdieľal, ale s komentárom, že kardiopulmonálnej resuscitácii predsa len verí viac.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pikantná strava #kapsaicín #čili #chili papričky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk