Diabetická diéta ako racionálna výživa bez cukru

Diabetická diéta je dôležitou súčasťou režimových opatrení pri liečbe cukrovky všetkých typov. Spĺňa najnáročnejšie požiadavky na energeticky a biologicky plnohodnotnú výživu bez hladovania, pretože celodenná energetická hodnota je zvyčajne rozdelená do troch (raňajky, obed, večera) až šiestich (raňajky, desiata, obed, olovrant, večera, druhá večera) jedál v závislosti od typu cukrovky a jej liečby (injekčnej aj tabletovej formy).

12.01.2017 06:00
cukrovka, diabetes, glukomer, zdravá strava,... Foto:
Ilustračné foto.
debata

Ide vlastne o racionálnu výživu bez cukru s predpísaným množstvom sacharidových jednotiek (SJ) a výberom vhodných potravín s nízkym glykemickým indexom. Zložená je z dostatočného množstva: bielkovín, cukrov, tukov, antioxidantov, minerálnych látok, vitamínov, stopových prvkov, vlákniny, vody.

Bielkoviny (proteíny)

Tvoria základnú zložku všetkých rastlinných a živočíšnych potravín. Spolu s cukrami a tukmi patria medzi hlavné živiny. Na rozdiel od cukrov a tukov obsahujú dusík, a preto sú nenahraditeľným zdrojom aminokyselín. Vysokú biologickú hodnotu majú živočíšne bielkoviny z mäsa, mlieka, mliečnych výrobkov, rýb a vajec. Rastlinné bielkoviny z obilnín, olejnín (sója), okopanín, orechov, ovocia, strukovín a zeleniny majú nižšiu biologickú hodnotu. Bielkovinové minimum nemôže byť nižšie ako 70 až 80 g, čo predstavuje asi 1 g plnohodnotných bielkovín na 1 kg hmotnosti/deň. U diabetikov s chronickým ochorením obličiek je podiel bielkovín redukovaný na 0,8 až 0,6 g na 1 kg telesnej hmotnosti/deň. Po konzumácii bielkovín sa hladina glukózy v krvi (glykémia) alebo hladina tukových látok v krvi (lipémia) nemení. Bielkoviny nemajú priamy vplyv ani na potrebu inzulínu.

1 g bielkovín má energetickú hodnotu 4,1 kcal/17,2 kJ. Ich príjem u diabetikov by mal tvoriť 10 až 20 % denného energetického príj­mu

Cukry (sacharidy)

Tvoria základnú zložku všetkých rastlinných a živočíšnych potravín. Spolu s bielkovinami a tukmi sú nenahraditeľnou a najzastúpenejšou zložkou potravy. Nachádzajú sa vo všetkých organizmoch a vznikajú v zelených rastlinách. Človek získava cukry potravou. V organizme slúžia ako zdroj okamžitej a zásobnej energie pre všetky životné funkcie. Pre diabetikov sa neodporúča konzumácia potravín s obsahom jednoduchých cukrov, ako sú ovocné džúsy, sladené limonády, sladké jedlá, pečivo, sladkosti a sušienky. Komplexné cukry sú zaradené medzi cukry s nízkym glykemickým indexom. Nachádzajú sa prevažne v chlebe, cestovinách, zemiakoch, strukovinách, ryži a ovocí. Po konzumácii cukrov sa glykémia významne zvyšuje. Cukry majú priamy vplyv na potrebu inzulínu.

1 g cukrov má energetickú hodnotu 4,1 kcal/17,2 kJ. Príjem cukrov u diabetikov by mal tvoriť 50 až 60 % denného energetického príj­mu

Vláknina

Je nestráviteľná časť rastlinnej potravy, ktorá chráni organizmus pred nepriaznivými účinkami škodlivých látok. Organizmus ju nedokáže metabolizovať. Je dôležitá pre správnu funkciu tráviaceho traktu. Spomaľuje vstrebávanie živín z tráviaceho traktu, a tým znižuje prudký vzostup glykémie a vstrebávanie jednoduchých cukrov z čreva. V strave viaže cholesterol, mastné kyseliny a žlčové kyseliny, čím významne znižuje hladinu cholesterolu a triacylglycerolov v krvi. Navodzuje rovnováhu mikrobiálnej flóry v tráviacom trakte a pôsobí preventívne pri kardiovaskulárnych chorobách a rakovine hrubého čreva. Nachádza sa v celozrnnom pečive, cereáliách, hrachu, jablkách, hruškách, kukuričných, pšeničných a ryžových otrubách, listovej zelenine, nelúpanej ryži, obilninových zrnách, semiačkach, orechoch, sóji a strukovinách. Potraviny s vysokým obsahom vlákniny majú nízky obsah tukov, a to predovšetkým cholesterolu a nasýtených mastných kyselín.

Vláknina významne spomaľuje zvyšovanie glykémie. Jej denný príjem u diabetikov by mal byť 30 g

Tuky (lipidy)

  • sú dôležité pre využitie vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K). Tuky dodávajú organizmu esenciálne mastné kyseliny, ktoré potrebuje, ale nevie si sám vyrobiť. Nasýtené tuky majú vysokú energetickú hodnotu, ktorá sa podieľa na vzniku nadhmotnosti a obezity. Zdrojom nasýtených tukov sú predovšetkým živočíšne tuky, vnútornosti, údeniny, slanina, sladké pečivo, semiačka, palmový olej, mäso a mäsové výrobky, masť, maslo, mlieko, mliečne výrobky, loj, koža z hydiny, koláče a kokosový orech.
  • nenasýtené tuky sa delia na mononenasýtené a na polynenasýtené. Veľkým zdrojom mononenasýtených tukov je olivový olej a orechy.
  • polynenasýtené tuky sa nachádzajú v rybách, rastlinných olejoch a taktiež v avokáde.
  • omega-3 mastné kyseliny sú zastúpené v rybom tuku v morských rybách a morských živočíchoch s vyšším obsahom tuku, ako je losos, makrela, sleď, ale aj v ľanových semiačkach.
  • omega-6 mastné kyseliny sa prirodzene vyskytujú v rastlinných olejoch, ale tiež v sójových orieškoch, semiačkach, kukurici a arašidoch. Najdôležitejší však je pomer medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami. Ideálny pomer sa pohybuje v rozmedzí od 6 : 1 do 3 : 1. Olejmi s vhodným pomerom omega-6 : omega-3 sú ľanový, sójový a repkový, kým napr. slnečnicový olej je z tohto pohľadu nevhodný.
  • zdraviu škodlivé sú transnenasýtené tuky sa vyskytujú v stužených tukoch a v opakovane tepelne použitých prepražených tukoch.
  • po konzumácii tukov sa glykémia nemení. Tuky nemajú priamy vplyv na potrebu inzulínu, ale spomaľujú vstrebávanie cukrov.

1 g tukov má energetickú hodnotu 9,3 kcal/38,9 kJ. Príjem tukov u diabetikov by mal tvoriť 20 až 35 % denného energetického príj­mu

Cholesterol

Je látka tukovej povahy, ktorá je súčasťou každej bunky organizmu. Je nevyhnutný pre správne fungovanie organizmu a tvorbu hormónov, ale je potrebné udržiavať ho v normálnom rozmedzí. Pri vysokej hladine cholesterolu hrozí riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb. Konzumácia rastlinných sterolov a stanolov, ktoré sú prirodzenou súčasťou rastlinných membrán obilnín, orechov, ovocia a zeleniny a vyskytujú sa aj v rastlinných olejoch, blokuje vstrebávanie cholesterolu v črevách, a preto sa menšie množstvo dostáva do krvného obehu.

Odporúčaná denná dávka cholesterolu by nemala prekročiť 300 mg

Antioxidanty, minerálne látky, vitamíny a stopové prvky

  • tvoria dôležitú súčasť stravy. Preto je vhodné konzumovať celozrnné potraviny, mlieko a mliečne výrobky, orechy, ryby, ovocie a zeleninu. Veľký význam pri prevencii vzniku civilizačných chorôb má pravidelná konzumácia cibuľovej zeleniny (cesnak, cibuľa, pažítka, pór), kapustovitej zeleniny (brokolica, kapusta, karfiol, ružičkový kel), paradajok, bobuľovitého ovocia (brusnice, černice, čučoriedky, jahody, maliny), citrusov (citróny, grapefruity, mandarínky, pomaranče), červeného vína a hrozna. Pri ich dostatočnom príjme z potravy nie je ani u diabetikov potrebné ďalšie dopĺňanie antioxidantov, minerálnych látok, vitamínov a stopových prvkov liekmi. Pri nedostatočne kontrolovanej cukrovke, diabetickej polyneuropatii (poškodenie periférnych nervov), diabetickej retinopatii (poškodenie ciev sietnice oka) a riziku vzniku alebo prítomnej osteoporóze sa častejšie vyskytuje nedostatok horčíka, chrómu, vápnika a zinku.
  • soľ sa v prirodzenej potrave nachádza v menšom množstve, ale v solených potravinách živočíšneho pôvodu jej je dosť. Zastúpená je v syre, šunke, údenom mäse a rybách, ale aj v chlebe, konzervovanej a nakladanej zelenine a zemiakových lupienkoch.

Odporúčaná denná dávka kuchynskej soli by nemala u diabetikov prekročiť 6 g

Voda

Predstavuje polovicu až tri štvrtiny hmotnosti ľudského tela. 40 % z celkovej vody sa nachádza priamo v bunkách a 60 % v mimobunkovom priestore. Pre diabetikov sa odporúča dôsledné dodržiavanie pitného režimu. Asi tretina vody sa dopĺňa z ovocia a zeleniny, chleba, mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov. Toto množstvo sa však do príjmu vody nezapočítava. Odporúča sa pitie čaju, vody, prírodnej stolovej vody s nízkym obsahom minerálnych látok, minerálnej vody a nesladených nápojov.

Odporúčaný denný príjem vody by mal byť u diabetikov minimálne 2,5 až 3 l.

Sacharidová jednotka (SJ)

V modernej diabetickej diéte kladieme hlavný dôraz na vytvorenie rovnováhy medzi príjmom a výdajom energie v závislosti od typu cukrovky a farmakologickej liečby, miernu redukciu podielu bielkovín, značnú redukciu podielu tukov, udržanie normálneho krvného tlaku a udržanie normálnej telesnej hmotnosti. Uľahčuje diabetikom dodržiavať diétu. Používa sa na odhad množstva cukrov v potravinách. Zjednodušene môžeme povedať, že do SJ sa počítajú všetky potraviny rastlinného pôvodu a okrem toho mlieko a jogurt. 1 SJ predstavuje 10 g cukrov. Predpokladá sa, že 1 SJ zvýši glykémiu približne rovnako. Práve preto je možné jednotlivé potraviny vzájomne vymieňať. Preto je SJ niekedy nazývaná ako výmenná jednotka (VJ). Predchodcom SJ alebo VJ bola chlebová jednotka (BE). Tento termín bol prevzatý z nemčiny, lebo má za základ polovicu 1 cm hrubého krajca chleba (das Brot – chlieb, die Einheit – jednotka). 1 BE predstavuje 12 g cukrov a používa sa najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Rozdiel medzi 1 SJ/1 VJ a 1 BE je pri konzumácii bežného množstva potravín zanedbateľný.

SJ podľa druhu potravín:

  • mliečne (mlieko, cmar, jogurt, kefír, srvátka, tvaroh),
  • škrobové (pekárenské a múčne výrobky, hrach suchý, jačmenné krúpy, ovsené vločky, popcorn, ryža, sója, šošovica, zemiaky),
  • ovocné(ovocie a ovocné šťavy),
  • orechové (arašidy, gaštany, kešu, lieskové, para, pistáciové a píniové oriešky, kokos, vlašské orechy),
  • zeleninové započítateľné, ktoré ovplyvňujú glykémiu nad 200 g (cibuľa, fenikel, kel, zelená fazuľa, zeler),
  • zeleninové započítateľné (červená repa, kukurica, mrkva, zelený hrášok),
  • zeleninové nezapočítateľné, ktoré neovplyvňujú glykémiu a môžu sa konzumovať bez obmedzenia (baklažán, brokolica, cesnak, cuketa, červená kapusta, čínska kapusta, hlávková kapusta, hlávkový šalát, kaleráb, karfiol, kel, olivy, paprika, paradajky, rebarbora, reďkovka, sudová kapusta, šampiňóny, špenát, špargľa, uhorka).

Množstvo SJ určuje diabetológ podľa celkového zdravotného stavu, fyzickej aktivity, veku, plánovaných cieľov liečby a stravovacích zvyklostí diabetika. Najčastejšie sú využívané diabetické diéty s 15 SJ, 18 SJ, 21 SJ, 24 SJ, 27 SJ a 30 SJ, ktoré sú podľa typu liečby rozdelené do troch alebo šiestich jedál.

Glykemický index (GI)

Je hodnota od 0 do 100, ktorá porovnáva rôzne potraviny podľa ich vplyvu na glykémiu po konzumácii ekvivalentného množstva cukrov, ktoré sú v nich obsiahnuté. Nevyjadruje množstvo cukrov ani ich energetickú hodnotu, ale udáva rýchlosť vstrebávania glukózy z potravín a následného vzostupu glykémie po konzumácii potraviny.

  • GI sa vypočíta na základe zvýšenia glykémie po určitom jedle v porovnaní s podaním čistej glukózy. Čím je vyšší, tým rýchlejšie sa zvyšuje glykémia a sekrécia inzulínu, v dôsledku čoho sa zvýšená glykémia rýchlo znižuje, čo sa prejaví rýchlym nástupom hladu. Tieto výkyvy spôsobujú nestálosť cukrovky.
  • tepelná úprava potravín GI významne zvyšuje. Vláknina spomaľuje vstrebávanie cukrov, a preto zmierňuje a skracuje prudký vzostup glykémie. Uľahčuje a reguluje črevnú peristaltiku a celý proces trávenia a navodzuje pocit sýtosti. Rozpúšťanie potravín vo vode alebo odstránenie vlákniny GI zvyšuje. GI znižujú niektoré technologické úpravy pokrmov a zmrazovanie.
  • najrýchlejšie sa vstrebávajú cukry s GI 70 až 100. Pomalšie sa vstrebávajú cukry s GI 55 až 70, najpomalšie cukry s GI 0 až 55.
  • v diabetickej diéte uprednostňujeme potraviny s nízkym GI. Potraviny s GI vyšším ako 70 sú pre diabetikov nevhodné. Odporúčané sú potraviny s GI nižším ako 55.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #diabetes #cukrovka