S bezlepkovou stravou sa nemá experimentovať bez vedomia lekára, varuje Peter Minárik

Jedinou a nevyhnutnou liečbou celiakie je dnes bezlepková diéta. "Musí byť však dôsledná a treba ju dodržiavať po celý život," zdôrazňuje gastroenterológ Peter Minárik. Pacientom odporúča, aby si stravu pripravovali doma a nosili si ju so sebou do práce i na návštevy. Hoci je to nepríjemné, musia si na to podľa neho zvyknúť.

30.04.2017 06:00
nákup, potraviny, pečivo Foto:
Ideálne je, ak si ľudia s celiakiou pripravujú jedlo doma.
debata (4)

Diagnostikovať celiakiu je dosť náročné. Niekedy to vraj trvá celé roky. Prečo?
Väčšinou to netrvá roky, ale sú prípady, keď nevychádzajú jednoznačné výsledky. Tie sérologické, laboratórne sú napríklad pozitívne a mikroskopické výsledky zo vzoriek odobratých z tenkého čreva zase negatívne, takže sa k tomu treba nejako postaviť. Vtedy možno ešte urobiť genetické vyšetrenia na predispozíciu, čo naťahuje chvíľu čas. Ak však niekto má celiakiu, tak to zväčša potvrdia všetky vyšetrenia.

Ako sa toto ochorenie prejavuje?
Celiakia môže byť aj klinicky „nemá“, keď o nej chorý ani nevie. Hovorí sa o aj o takzvanom celiakálnom ľadovci, kde sú na špici ľudia, ktorí majú toto ochorenie aj s typickými príznakmi, potvrdené pozitívnymi laboratórnymi markermi, ako aj typickým histologickým obrazom zo vzoriek tenkého čreva získaných pri gastrofibroskopii. Vtedy sa naordinuje celoživotná bezlepková diéta, teda stravovanie, ktoré nesmie obsahovať lepok. No existujú aj pacienti s celiakiou, ktorí nemajú ťažkosti, napríklad pri asymptomatickej, čiže tichej celiakii alebo pri latentnej celiakii. Na správnu diagnózu sa príde len pri cielenom vyšetrení vzoriek krvi a bioptických vzoriek z tenkého čreva. Pokiaľ majú pacienti s celiakiou problémy, môže ísť buď o typické ťažkosti z porúch trávenia a z nedostatočného vstrebávania živín – chronické hnačky, riedke stolice, viac alebo menej výrazné nafukovanie čriev, čiže meteorizmus, kŕčové bolesti brucha, celkové poruchy výživy a nevysvetliteľnú spontánnu stratu telesnej hmotnosti. U detí to môžu byť poruchy rastu a celkové neprospievanie. Pacienti však môžu trpieť aj na netypické ťažkosti ako sú poruchy plodnosti, únava, celková slabosť, sklon k depresiám, málokrvnosť a prejavy z nedostatku železa alebo vápnika, napríklad osteoporóza, kožné pľuzgiernaté ochorenie, ktoré sa nazýva Duhringova herpetiformná dermatitída. Kožné ochorenie nie je veľmi časté, zato je však mimoriadne nepríjemné.

Dá sa povedať, že je celiakia alergiou na lepok?
Nie, nie je to pravá alergia. Je to autoimúnne ochorenie, ktoré vzniká iným zápalovým mechanizmom než alergické choroby. Alergia na pšeničnú bielkovinu je teda iným ochorením, než je celiakia. Celiakia je choroba, pri ktorej v dôsledku neznášanlivosti voči lepkovej bielkovine gluténu dochádza k autoimúnnej zápalovej reakcii v stene tenkého čreva s následným poškodením sliznice tenkého čreva. K tejto chorobnej reakcii dochádza u dedične predisponovaných jedincov a spúšťačom zápalových dejov v sliznici tenkého čreva je bielkovina – lepok (glutén), ktorá sa nachádza v mnohých druhoch obilia ako pšenica, raž, jačmeň, špalda, triticale či ovos. Toxicita lepku je v rôznych druhoch obilnín rôzna. Glutén má rôzne názvy podľa obilniny, z ktorej pochádza, napríklad gliadín z pšenice, secalín z raže, hordeín z jačmeňa alebo avenín v ovse. Toxicita avenínu je podľa niektorých prác najnižšia, väčšinou sa však pacientom s celiakiou neodporúča ani konzumácia ovsa.

Spôsobuje lepok ešte aj iné problémy?
Okrem celiakie, ktorá sa pokladá za najťažší prejav imunitných porúch spôsobených lepkom, existuje ešte aj ďalšia forma, takzvaná neceliatická gluténová senzitivita. Nie je to ani pravá alergia na lepok, ale ani celiakia. Nazýva sa tak stav, ktorý sa prejavuje črevnými alebo aj mimočrevnými chorobnými prejavmi u ľudí, ktorí konzumujú lepok v strave, pričom sú ich sérologické nálezy z krvi, ako aj histologické nálezy vo vzorkách tenkého čreva negatívne. Z črevných prejavov sú to najmä nafukovanie, bolesti brucha a hnačky. Z iných príznakov to môžu byť únava, bolesti hlavy, kožné problémy, napríklad ekzém, svalové, kĺbové, neurologické alebo psychické ťažkosti – poruchy citlivosti končatín, bolesti kĺbov alebo svalov, bolesti hlavy, depresie. Tieto príznaky ustupujú pri bezlepkovej diéte a pri opätovnom zaradení lepku do stravy sa ťažkosti znovu objavujú. Treba ešte povedať jednu vec. Neodporúča sa, aby ľudia experimentovali s bezlepkovým stravovaním bez toho, aby sa najprv poradili so svojím ošetrujúcim lekárom. Skôr než sa začne s bezlepkovým stravovaním, mala by sa vylúčiť alebo potvrdiť celiakia. V opačnom prípade môže pri zníženom príjme lepku v potrave dôjsť k prekrytiu laboratórnych aj histologických zmien typických pre celiakiu. Niekedy sa stáva, že sa mladí ľudia prídu nechať vyšetriť na celiakiu, pričom už sú na bezlepkovej diéte. Diagnóza celiakie môže byť vtedy neistá.

Spomínali ste genetické vyšetrenie. Dá sa predpokladať, že keď niekto trpí celiakiou, tak to ochorenie zdedia i jeho deti?
Áno, je tam zvýšená pravdepodobnosť vzniku celiakie. V bežnej populácii je riziko vývoja neznášanlivosti na lepok približne jedno percento. U prvostupňových pokrvných príbuzných pacienta s celiakiou sa toto riziko zvyšuje na desať percent a u jednovaječných dvojičiek je toto riziko dokonca až 70 percent. Preto pokiaľ sa u niekoho potvrdí celiakia, odporúčajú sa sérologické vyšetrenia na toto ochorenie, ako aj genetické vyšetrenia na dedičnú predispozíciu gluténových porúch vrátane celiakie u všetkých pokrvných prvostupňových príbuzných. Sú to súrodenci, deti aj rodičia.

Odborník na výživu MUDr. Peter Minárik. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
chudnutie, cholesterol, výživa, Peter Minárik Odborník na výživu MUDr. Peter Minárik.

V čom spočíva liečba pacienta s celiakiou?
V súčasnosti je bezlepková diéta jedinou a bezpodmienečne nutnou liečbou celiakie. Je to azda jediná diéta, o ktorej možno jednoznačne povedať, že dokáže pacientov spoľahlivo vyliečiť. Bezlepková diéta musí byť dôsledná a musí sa dodržiavať po celý život. A to aj vtedy, keď sa pri kontrolných vyšetreniach krvi alebo bioptických črevných vzoriek nájdu normálne hodnoty a nálezy. Za bezlepkové potraviny sa pokladajú také, ktoré obsahujú maximálne 20 miligramov lepku na jeden kilogram potraviny. Môžu sa označiť logom preškrtnutého klasu. Ako potraviny s veľmi nízkym obsahom lepku sa označujú tie, ktoré obsahujú maximálne 100 miligramov lepku na kilogram potraviny.

Ktoré potraviny sú bezlepkové?
Prirodzene bezlepkové potraviny sú napríklad ovocie, zelenina, orechy, strukoviny, zemiaky, ryža, kukurica, proso, pohánka, mlieko, jogurt, smotana, tvaroh, syry, rastlinné oleje, masť, ocot, koreniny, soľ, mäso, ryby, vajcia, cukor či med. Ďalšie bezlepkové potraviny sú nealkoholické nápoje, káva, čaj, ovocné šťavy a alkoholické nápoje okrem piva a whisky. Pri obilných potravinách sa odporúča jesť tie druhy, napríklad múky, krupice, chleba, pečiva či cestovín, ktoré sú označené typickým logom preškrtnutého klasu. Pokladajú sa za bezpečné. Inak bezlepková strava neznamená len to, že sa vylúči zo stravy chlieb, pečivo a cestoviny. Treba si dávať pozor na mnoho ďalších, najmä spracovaných potravín. Aj mnohé omáčky, zmesi, bujóny, prísady, prášky a podobne môžu totiž obsahovať stopy lepku. Pacienti s celiakiou musia byť ostražití najmä pri stravovaní vo verejných a závodných prevádzkach, pri návštevách, počas dovoleniek, v lietadlách a podobne. Pokiaľ konzumujú čo i len jedno denné jedlo v reštaurácii, môže sa ľahko stať, že pri kontrolnom vyšetrení špecifických laboratórnych testov nebudú mať normálne hodnoty, čo svedčí o pretrvávaní zápalu – pravdepodobne v dôsledku toho, že sa pravidelne dostávajú do kontaktu s menším množstvom lepku.

Musia si v stravovacích zariadeniach dávať pozor aj na jedlo, v ktorom nie je glutén?
Aj jedlo, ktoré očividne neobsahuje žiadnu obilninu, napríklad kuracie prsia, zemiaky a zeleninový šalát, môže byť kontaminované stopami lepku v kuchynskej prevádzke, napríklad rukami kuchárov alebo kuchynským riadom a náčiním, prípadne na pracovných plochách kuchynských liniek, ak sa predtým používali pri príprave obilných potravín. Na kontamináciu bezlepkového jedla stačia aj „neviditeľné“, nenápadné omrvinky, prípadne použitie rizikových spracovaných surovín, ktoré nie sú určené pre bezlepkovú diétu. Ideálne je, ak si pacienti s celiakiou všetku stravu pripravujú sami a nesú si ju všade so sebou – aj na návštevy či do práce. Je dobré, aby sa ľudia s celiakiou stravovali tak, že si celú stravu pripravia sami, vrátane obedov cez pracovné dni. Znepríjemňuje im to síce trochu ich každodenný život, ale je to niečo, s čím musia rátať.

Berú celiatici aj nejaké lieky?
Väčšinou nie sú potrebné. Existuje však aj takzvaná refraktérna celiakia, ktorá nereaguje a neustupuje ani pri dodržiavaní dôslednej bezlepkovej diéty. Pri jej liečbe sú potrebné lieky, ktoré dokážu potlačiť zápal. Podobne sa protizápalové lieky podávajú aj pri najťažších prípadoch celiakie. Väčšinou sa dočasne podávajú kortikosteroidy a spolu s nimi aj umelá výživa. Pri ťažkom priebehu celiakie s podvýživou je nutná hospitalizácia pacienta.

Čo sa stane, ak celiatik o svojej chorobe nevie?
Ak celiatik o svojej chorobe nevie alebo o nej vie, ale dlhodobo podceňuje dodržiavanie zásad bezlepkovej diéty, môže dôjsť k úplnej atrofii čreva s vážnymi poruchami výživy. Alebo uňho môže zlyhať imunitný dozor s následným rizikom vzniku onkologických ochorení – karcinómov tráviaceho traktu, krvných nádorov alebo malígneho lymfómu.

Vy ste gastroenterológ. Ako sa pozeráte na to, že dnes už pomaly hocikto radí, ako sa správne stravovať a aké dodržiavať diéty?
O liečebnej výžive a diétach pre chorých by mali radiť predovšetkým lekári a diétni špecialisti, teda nutriční terapeuti a nutričné asistentky, ktorí majú patričné vzdelanie.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #celiakia #MUDr. Peter Minárik #lepok #bezlepková diéta #špeciálne potraviny