Elixírom zdravia je optimálna hmotnosť a pohyb

Viaceré závažné ochorenia vrátane onkologických a metabolických súvisia s obezitou a nadváhou človeka. "Slováci vo viacerých európskych, dokonca i svetových, štatistikách ,vedú prím‘ v chorobnosti na mnohé ochorenia," hovorí MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., Predsedníčka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti, vedúca lekárka MetabolKLINIK, diabetologička, obezitologička a lipidologička.

28.05.2017 06:00
debata (1)
MUDr. Ľubomíra Fábryová Foto: Peter Brichta
Ľubomíra Fábryová MUDr. Ľubomíra Fábryová

Znamená to teda, že patríme aj „k najobéznejším národom sveta“?
V celosvetovom meradle čelíme pandémii nadhmotnosti a obezity. Viac ako polovica dospelej svetovej populácie – podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2014 trpela nadhmotnosťou alebo obezitou. Prevalencia obezity sa celosvetovo medzi rokmi 1975 a 2014 viac ako zdvojnásobila.

Je predpoklad, že v roku 2025 bude jeden z piatich dospelých ľudí obézny. Rovnako vážna situácia je aj v Európe, Slovensko nevynímajúc. Situácia na Slovensku totiž kopíruje celosvetový trend. Podľa údajov z roku 2012 sa v pásme nadhmotnosti a obezity nachádzajú približne 2/3 slovenskej dospelej populácie.

Sedem z desiatich slovenských mužov vo veku 18 až 64 rokov a šesť z desiatich slovenských žien rovnakého veku má nadhmotnosť alebo obezitu. Nepatríme síce k najobéznejším národom sveta, ale to by asi nemalo byť útechou. Alarmujúca situácia je aj u detí a adolescentov.

Obezita je spojená s 2-násobným zvýšením rizika pre ischemickú chorobu srdca a cievne mozgové príhody, je nezávislým rizikovým faktorom pre srdcové zlyhávanie. S obezitou je spojený troj- až sedemnásobný nárast výskytu cukrovky 2. typu v porovnaní s osobami s normálnou hmotnosťou, nárast rizika vzniku depresií, rakovinových ochorení a dvoj- až sedemnásobné zvýšenie rizika pre chronické obličkové ochorenia. Obezita zapríčiňuje vyššiu chorobnosť a invaliditu, významne zhoršuje kvalitu života a spoločenské uplatnenie obéznych jedincov. Navyše významne skracuje dĺžku života.

V akých prípadoch môžeme hovoriť o nadváhe alebo obezite? Ako sa dá odmerať množstvo tuku a s ním súvisiace riziko?
Nadváhu a obezitu definujeme ako abnormálne nahromadenie tuku (v brušnej dutine, tuk vo svaloch, v pečeni, v pankrease, tuk uložený okolo srdca, ciev), ktoré vedie k poškodeniu zdravia. Na meranie obezity používame tzv. index telesnej hmotnosti (BMI). Nadváha je definovaná ako BMI 25 až 29,9 kg/m2 , obezite I. stupňa zodpovedá BMI 30 až 34,9 kg/m2, obezite II. stupňa BMI 35 až 39,9 kg/m2 a obezita III. stupňa keď je BMI viac ako 40 kg/m2. O množstve tuku a jeho distribúcii hovorí obvod pása, ktorý veľmi dobre súvisí s množstvom vnútrobrušného tuku a má vzťah k riziku rozvoja srdcovocievnych a metabolických komplikácií obezity.

Muži (ženy) by mali mať obvod pása menej ako 94 (80) cm, zvýšené riziko rozvoja ochorení je pri obvode pása 94 až 102 (80 až 88), vysoké riziko pri obvode pása viac ako 102 (88) cm. Ďalším zaujímavým parametrom je pomer obvodu pása a výšky. Pomer menej ako 0,5 je v norme, ak je pomer 0,5 až 0,6 riziko rozvoja srdcovocievnych a metabolických komplikácií je vysoké a veľmi vysoké riziko je pri pomere obvodu pása výšky viac ako 0,6.

Ako možno vysvetliť fakt, že sú aj ľudia s nadváhou a dokonca obézni, ktorí ak sa dostatočne hýbu, vyhnú sa rôznym civilizačným ochoreniam. Dokáže pohyb „spáliť tukové škodliviny v organizme“ tak, že človek neochorie?
Donedávna sa hovorilo o metabolicky „zdravej“ obezite. Vedci však prišli na to, že takáto obezita neexistuje, respektíve to môže byť len prechodný, krátkotrvajúci stav. Takisto boli publikované práce o tom, že ľudia, ktorí sú síce obézni, ale sú fit (trénovaní, športujú, majú primeranú fyzickú aktivitu) – „fit-fat“ majú lepšiu prognózu, čo sa týka civilizačných ochorení.

A platilo to aj naopak, že „chudí“ ľudia bez fyzickej aktivity- „unfit-unfat“ majú horšiu prognózu rozvoja civilizačných ochorení. Dnes vieme, že ideálne je byť štíhly a fit. Pohyb je elixírom zdravia a má množstvo pozitívnych vplyvov na zdravie. Pohyb vedie k poklesu brušného tukového tkaniva, k zníženiu chronického zápalu, oxidačného stresu. Vedie k zlepšeniu biologického účinku rôznych hormónov, k zlepšeniu zloženia tukového tkaniva. Iba 30 % slovenskej populácie má dostatočnú pohybovú aktivitu. Päť miliónov ľudí zomiera ročne v dôsledku inaktivity. Podobný počet osôb zomiera ročne na následky fajčenia.

,,Ja priberiem aj z vody, za moju nadváhu môže genetika“, tvrdia mnohí. Môže?
Vedci doteraz nepovedali posledné slovo vo výskume hormónov a receptorov, ktoré ovplyvňujú náš príjem potravy a rýchlosť chudnutia. Dá „sa bojovať“ proti génom? Pomôže radikálne zníženie potravy. Viac ako 90 % všetkých typov obezity vzniká spolupôsobením obezogénneho prostredia a genetickej predispozície.

Genetická predispozíciia je však spôsobená efektom mnohých génov. V 10 % ide o veľmi zriedkavé dedičné ochorenia, ktoré vznikajú na podklade mutácie jediného génu a sú sprevádzané typickým spektrom vrodených chýb. Samozrejme, veda a výskum idú neustále dopredu a otázky, na ktoré nevieme odpovedať dnes, možno zajtra už budú minulosťou.

V boji proti obezite je ideálne komplexné riešenie, teda diétne opatrenia, denná pohybová aktivita – tieto sú súčasťou dlhodobého manažmentu obezity. K nim môžeme pridať lieky určené na dlhodobú, chronickú liečbu obezity, prípadne pomôcť môžu aj chirurgické metódy – bariatrická-metabolická chirurgia. Ale, samozrejme, najpodstatnejšie je obezite preventívne predchádzať.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #pohyb #obezita #nadváha