Ako sa stravovať v lete a vyhnúť sa dehydratácii a salmonelóze?

, 24.06.2017 06:00
dievča, leto, melon
Ilustračné foto. Autor:

Strava v lete má svoje osobitosti vyplývajúce zo špecifík leta - najvyššie teploty vzduchu v roku, relatívne nízka vlhkosť vzduchu, častejšia konzumácia epidemiologicky rizikových potravín ako napr. zmrzlina a podobne.

To predstavuje určitú záťaž najmä na kardiovaskulárny a gastrointestinálny systém a metabolickú homeostázu organizmu aj u zdravých ľudí, čo je potrebné zohľadniť aj v stravovaní. Hlavný dôraz preto treba klásť na správny pitný režim a stravu s nižšou energetickou hodnotou, potraviny s vyššou stráviteľnosťou a podobne.

Dodržiavať treba aj hygienické zásady, dodržiavaním ktorých sa výrazne znižuje riziko kontaminácie potravín mikroorganizmami a následne ochorení.

  1. strava má byť „ľahšia“, teda ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou (pretože organizmus nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zime), súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok
  2. zložením má byť vyvážená a pestrá – dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky (najmä nasýtené) a jednoduché sacharidy
  3. mala by obsahovať dostatok ovocia a zeleniny, ktorá okrem tekutín obsahuje množstvo cenných výživových zložiek, ako sú vitamíny a minerály, enzýmy, vláknina. V lete je priebežné dopĺňanie vitamínov a minerálnych látok stravou potrebné, pretože slnečné žiarenie spotrebúva (najmä pri opaľovaní a masívne pri opaľovaní spojenom s fajčením) antioxidanty v organizme. Ide najmä o nasledujúce antioxidanty, ktoré môžeme doplniť stravou – vitamíny A (resp. betakarotén – provitamín A), C a E. Vitamín A sa nachádza napr. v mrkve, paradajkách, malinách, marhuliach, masle, rybách…, vitamín C v ovocí (čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, kivi, maliny, černice), zelenine (paprika, karfiol, kel, kaleráb, paradajky), zemiakoch a vitamín E v rastlinných tukoch a olejoch, zelenine, orechoch, obilných klíčkoch. Veľmi účinným antioxidantom je však aj lykopén (paradajky, červený melón)
  4. vysoké teploty v lete vedú k zvýšeným stratám vody z organizmu najmä potením, čo je spojené aj so stratou minerálov, najmä sodíka. Straty tekutín a minerálnych látok je potrebné nahrádzať správnym pitným režimom a konzumáciou vyváženej stravy
  5. obmedziť konzumáciu tzv. epidemiologicky rizikových potravín, najmä pokiaľ nie je zaručená dostatočná hygiena pri ich výrobe, skladovaní a manipulácii s nimi (zmrzlina, lahôdky, cukrárske výrobky, pokrmy pre dojčatá a deti). Takisto výrobky z mäsa, vajec a mlieka konzumovať len dostatočne tepelne spracované, je dôležité dodržiavať dĺžku a teplotu pri skladovaní potravín a pokrmov
  6. uprednostniť varenie, dusenie, pečenie pri spracovaní potravín pred vyprážaním, fritovaním

Zdroj: uvzsr.sk

Salmonelóza: Najčastejšie ochorenie leta

Patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia tráviaceho systému. Ochorenie vyvoláva baktéria z rodu Salmonella, ktorou sa môžeme nakaziť po konzumácii kontaminovaných potravín. Tieto baktérie sú schopné množiť sa aj pri chladničkových teplotách. Môžu dokonca prežívať v mrazených potravinách. Baktérie salmonel sú citlivé na dlhšie pôsobenie teplôt nad 70 °C. Inkubačný čas (od konzumácie kontaminovanej stravy po prvé príznaky ochorenia) je 12 až 36 hodín. Ochorenie sa začína vysokou teplotou okolo 39 °C, celkovou nevoľnosťou, kŕčmi brucha, ku ktorým sa pridružia vodnaté zelenkasté hnačkovité stolice. Chorí často potrebujú infúznu liečbu na infekčnom oddelení, pretože organizmus sa pri salmonelóze rýchlo dehydratuje. Pre starých, oslabených ľudí a malé deti môže byť ochorenie až smrteľné.

Salmonelóza patrí k ochoreniam prenosným zo zvierat na človeka. Prvotným rezervoárom baktérií salmonel sú hlodavce a vtáky, ktoré svojimi výlučkami môžu nakaziť krmivo pre hydinu, ale aj nesprávne skladované koreniny alebo mak. Tie sa stávajú rizikovými za predpokladu, že sa už ďalej tepelne nespracovávajú.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Rizikovými požívatinami sú najmä živočíšne produkty – hydinové mäso, mleté mäsá, vajcia a výrobky z nich, lahôdkarské majonézové výrobky a zákusky.

Vajcia sú najčastejšie kontaminované salmonelami na svojom povrchu. Vnútro vajca môže byť baktériami napadnuté pri porušení škrupiny – napríklad pri vytĺkaní vajec alebo priamo vo vaječníkoch pri ochorení sliepky. Vajcia alebo potraviny nakazené salmonelami nemusia mať na začiatku žiadne znaky skazenosti. Rizikové sú predovšetkým jedlá s nedostatočným tepelným spracovaním – miešané vajcia, lečo, volské oká, vajcia namäkko.

Desatoro pre prevenciu:

  1. Nekonzumovať neznáme rizikové potraviny.
  2. Dodržiavať bezpečný čas prípravy rizikových potravín (vajec) – aspoň 12 minút pri teplote 100 °C, omelety opiecť z obidvoch strán, nepoužívať do krémov a zmrzlín tepelne nespracované bielky a žĺtky.
  3. Úplne alebo čiastočne rozmrazené potraviny znovu nezmrazovať.
  4. Pri príprave majonézových jedál používať len kupovanú majonézu, ktorá je pred salmonelózou chránená procesom pasterizácie.
  5. Jedlo konzumovať bezprostredne po uvarení, inak uchovávať pri teplote nad 60 °C alebo v chladničke pod 10 °C.
  6. Pri príprave jedla dbať na dôslednú hygienu rúk, najmä pri príprave dojčenskej stravy.
  7. Zabrániť styku medzi surovými a uvarenými požívatinami. Podložky na porciovanie hydiny nepoužívať na krájanie salámy, zeleniny, ovocia.
  8. Udržiavať všetko kuchynské zariadenie v úplnej čistote.
  9. Chrániť potraviny pred hmyzom a hlodavcami.
  10. Používať len pitnú vodu.

Zdroj: ruvztt.sk

Pitný režim je dôležitý

Voda tvorí podstatnú časť ľudského tela (u dospelých asi 60 %) a okrem mnohých iných funkcií pomáha regulovať telesnú teplotu a zabraňuje tak prehrievaniu organizmu. Množstvo tekutín, ktoré by mal dospelý človek skonzumovať, sa za bežných klimatických podmienok nachádza v rozmedzí 2 (ženy) až 2,5 (muži) litra tekutín denne, pričom 80 % tohto množstva by malo pochádzať z nápojov (teda 1,6 a 2 litre).

Množstvo tekutín, ktoré by mali za bežných podmienok vypiť deti:

od 2 do 3 rokov 1,3 litra tekutín
od 4 do 8 rokov 1,6 litra tekutín
od 9 do 13 rokov 1,9 (dievčatá) – 2,1 (chlapci) litra tekutín

(deti od 14 rokov sú považované za dospelých)

Medzi hlavné faktory, ktoré potrebné množstvo tekutín ovplyvňujú, napríklad patrí: zdravotný stav, bežné aktivity, ktoré počas dňa vykonávame, športové aktivity, prostredie, v ktorom sa nachádzame.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Pamätajte si:

  • detský organizmus je oveľa citlivejší na straty tekutín, ako telo dospelého človeka, a tiež je na ne náchylnejší
  • čím je dieťa menšie, tým relatívne väčší má jeho organizmus obsah vody a zároveň aj vyššie nároky na príjem tekutín. Dieťa má v porovnaní s dospelými tiež väčší telesný povrch aj povrch dýchacích ciest, ktorými sa voda z tela tiež stráca

Čo robiť, aby telo nebolo dehydratované

  1. obmedzte telesnú záťaž a pohybovú aktivitu, ktorá je spojená so zvýšením vnútornej teploty organizmu a tým aj zvýšenou stratou tekutín
  2. nezdržiavajte sa na priamom slnku na poludnie
  3. nenechávajte deti na parkoviskách v aute ani v kočíkoch na priamom slnku
  4. pri chronickom ochorení dýchacích ciest a ochorení srdca a ciev obmedzte vychádzky, najmä v poludňajších a skorých popoludňajších hodinách
  5. obytné priestory vetrajte večer, v noci alebo skoro ráno

Aké nápoje sú vhodné

  • k najvhodnejším nápojom patrí voda, prípadne vody balené, zelené a ovocné čaje, vodou riedené ovocné či zeleninové cukrom neprisladzované prírodné šťavy. Vhodnými zdrojmi tekutín sú aj ovocie a zelenina ako napríklad paradajky, uhorky, melóny, jahody či citrusy. Zabúdať by ste nemali ani na polievky
  • v čiernych čajoch a káve je kofeín, čo je látka, ktorá má močopudné účinky, čo stratu tekutín zvyšuje. Musíte teda pamätať na to, že ak si dáte kávu, mali by ste k nej vypiť raz také množstvo tekutiny. Močopudné účinky majú aj alkoholické nápoje. Nie sú teda vhodné na doplnenie pitného režimu
  • úplne výnimočne by ste mali piť sladené či energetické nápoje a ovocné nektáre. Obsahujú totiž pomerne veľké množstvo cukru, čo zvyšuje pocit smädu a prijímate zbytočne veľké množstvo energie
  • bylinné čaje by sa mali piť sladké a mali by ste striedať druhy bylín, z ktorých je čaj pripravovaný. Prípadne je možné voliť rôzne byliny a nepiť ich každý deň. Dôvodom sú liečivé účinky bylín, mohli by totiž negatívne ovplyvniť zdravotný stav. Pozor by si mali dať najmä ľudia, ktorí trpia nejakým ochorením, a pitie bylinných čajov konzultovať s lekárom
  • podobné pravidlo platí aj pre mineralizované prírodné vody. Na doplnenie príjmu tekutín môžete využiť stredne mineralizované. Dospelý by ich mal vypiť najviac pol litra denne, dieťa o niečo menej. Zároveň je vhodné ich striedať
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Zásady správneho pitného režimu v lete:

  1. pite denne minimálne 3 litre tekutín (samozrejme v prípade väčších strát tekutín potením treba adekvátne zvýšiť ich príjem, ale súčasne aj brať do úvahy prípadnú diagnózu osoby – ide najmä o kardiovaskulárne, obličkové, metabolické ochorenia),
  2. tekutiny dopĺňajte najmä konzumáciou nealkoholických nápojov, ale uvedomte si, že aj v iných potravinách sú tekutiny (najmä ovocie, zelenina, polievky),
  3. vhodnejšie je piť priebežne menšie množstvá tekutín ako nárazovo väčšie množstvá,
  4. nepite veľmi studené nápoje,
  5. najvhodnejšími tekutinami na uhasenie smädu sú voda, bylinkové a ovocné čaje, minerálne vody, zriedené ovocné šťavy,
  6. obmedzte pitie kávy, ktorá má dehydratačný účinok, príp. ju konzumujte s nealkoholickým nápojom, aby sa strata tekutín spôsobená diuretickým účinkom kávy kompenzovala,
  7. obmedzte pitie alkoholických nápojov,
  8. pri výbere minerálnych vôd na základe zloženia je potrebné zohľadniť prípadnú diagnózu, priebežne minerálne vody obmieňať,
  9. pitie ovocných nápojov (džúsov, nektárov) vo veľkom množstve nie je vhodné pre pomerne vysoký obsah cukru, čo jednak zvyšuje ich kalorickú hodnotu, jednak vylučovanie vody z organizmu.
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Ako si môžete skontrolovať, či ste správne hydratovaní

  1. Majte nápoj vždy po ruke, ku každému menšiemu či väčšiemu jedlu.
  2. Vyberajte si nápoje, ktoré si vychutnáte. Niekoľko štúdií prináša informácie o tom, že aktívne deti vypijú viac tekutín práve vďaka tomu, že sú ochutené. Majte však na pamäti, že každá kalória sa počíta, vrátane tej, ktorá sa nachádza v kalorickom nápoji.
  3. Jedzte viac ovocia a zeleniny. Obsahujú veľké množstvo vody, čo z nich robí skvelý nástroj pre dosiahnutie dennej dávky potrebnej hydratácie.
  4. Nespoliehajte sa na smäd. Nie je totiž spoľahlivým indikátorom nedostatočnej hydratácie (napríklad ak cvičíte, užívate lieky alebo v závislosti od zdravotného stavu, v ktorom sa nachádzate). Majte fľašu s nápojom vždy pri sebe – na pracovnom stole, v aute, v taške alebo kdekoľvek na očiach, aby vás upozornila na to, že sa máte napiť.
  5. Uchovávajte nápoje pri miernej teplote a rovnako ich tak aj podávajte. Najviac tekutín vypijeme práve vtedy, ak majú izbovú teplotu.
  6. Dlhšie cvičenie a pôsobenie tepla vedú k strate sodíka potením. Preto je dôležité prijímať sodík a ďalšie elektrolyty spolu s tekutinami, aby sa zabránilo hyponatriémii – je to nebezpečný stav, keď je hladina sodíka v krvi príliš nízka. V tomto prípade sú preto vhodné športové alebo iontové nápoje.

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zdravá strava #salmonelóza #pitný režim #leto 2017
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk