V prvom rade treba povedať dve dôležité veci: intolerancia laktózy, ktorej sa ľudovo hovorí aj neznášanlivosť mlieka, nie je alergiou na mlieko, s ktorou si ho mnohí mýlia. Druhá dôležitá informácia je tá, že u dospelých a starších ľudí je do veľkej miery fyziologická, jej výskyt stúpa s vekom, pretože aktivita enzýmu štiepiaceho mliečny cukor laktózu je logicky najvyššia v období dojčenia a neskôr klesá. A niekedy – v čase po vírusových či parazitárnych črevných ochoreniach – je intolerancia laktózy len dočasná.
Zmena v písmenku: laktóza a laktáza
Najprv vysvetlenie jednoduchých pojmov: laktóza je mliečny cukor. A laktáza (rozdiel v jedinom písmenku) je enzým, ktorého úlohou je laktózu tráviť.
Každý človek má gény na trávenie laktózy. Táto porucha môže byť v zriedkavých prípadoch vrodená a vtedy je to vážna vec, pretože novorodenec (najmä predčasne narodený) nemôže piť ani materské mlieko, ktoré obsahuje vysoký podiel mliečneho cukru. To sú situácie, ktoré sa špeciálne riešia bezlaktózovými sušenými mliekami.
V zásade však platí, že kým pijeme mlieko z prsníka či fľaše, tráviaci enzým laktáza je „výkonný“ „Len čo sa laktóza zložená z chemicky dvoch naviazaných molekúl cukru dotkne črevnej steny, rozpadáva sa a molekuly cukru sa môžu vstrebať. Enzým laktáza totiž vytvárajú samotné bunky tenkého čreva na vrcholkoch svojich najmenších klkov,“ píše sa v knihe Taktne o tráviacom trakte. Ak však tento enzým chýba, objavujú sa veľmi podobné ťažkosti ako pri neznášanlivosti lepku alebo precitlivenosti naň – bolesti brucha, hnačka, nafukovanie. Na rozdiel od celiakie však žiadne nestrávené častice laktózy neprechádzajú cez črevnú stenu. Z tenkého čreva putujú do hrubého, kde sa stávajú vynikajúcou potravou pre baktérie produkujúce plyn. „Nafukovanie a ďalšie príznaky sú vlastne vrúcnym poďakovaním mikróbov, ktoré sa prejedli do nemoty,“ píše autorka knihy o trávení. Hoci sú však príznaky intolerancie laktózy nepríjemné, nie sú také nebezpečné ako nerozpoznaná a neliečená celiakia.
S vekom klesá aktivita enzýmu
Čím je človek starší, tým viac aktivita jeho tráviaceho enzýmu laktáza klesá. V dávnej minulosti sa človek s iným ako materským mliekom nestretol, pôvodne bol lovcom, nepil mlieko zvierat. Preto aktivita enzýmu laktázy u človeka klesá bez toho, aby išlo o ochorenie. Neskôr začal človek chovať zvieratá aj na mlieko, a to viedlo v rámci vývoja k potrebe zachovania schopnosti štiepiť mliečny cukor.
| Obsah laktózy pod 1 gram (na 100 g) | |
|---|---|
| horká čokoláda (75 % kakaa) | 0 – 0,5 |
| syr camembert (45 % tuku) | 0,1 |
| syr feta (45 % tuku) | 0,5 |
| rôzne druhy tvrdých syrov (gouda, ementál…) | 0 – 0,1 |
| parmezán | 0,06 |
| maslo 0,6 | |
Tu však vidieť veľký rozdiel medzi ľuďmi žijúcimi v severských krajinách a južných oblastiach. Severnejšie, kde je málo slnečného žiarenia, čiže málo vitamínu D, ktorý človek získava aj z mlieka, vyskytuje sa nižšie percento intolerancie laktózy. Nedostatok slnečného žiarenia sa kompenzuje práve lepšou schopnosťou tráviť mlieko. Aj to je dôvodom, že v južných exotických krajinách už dospelá populácia mlieko až tak veľmi nepije. A problémy s jeho trávením majú aj Rómovia, ktorých predkovia do našich klimatických podmienok pôvodne prišli z oblastí horúcej slnečnej Indie.
Netreba sa hneď vzdať
Ľudia s neznášanlivosťou laktózy môžu mlieko a výrobky z neho do istej miery konzumovať. Nemali by sa ho hneď vzdať, ale urobiť pokus, koľko si môžu dať a koľko im už nerobí dobre. Závisí to od aktivity enzýmu v ich tele. Špeciálne, ak predtým zjedia niečo mastné, mlieko tak prudko „nepreletí“ tráviacim traktom – aj preto niektorí lepšie tolerujú šľahačku. Smotana, šľahačka či tvrdšie syry aj pomalšie opúšťajú žalúdok a znížené množstvo laktázy v čreve tak dokáže postupne spracovať tieto menšie dávky laktózy. Za tolerovateľné sa považujú produkty s obsahom nižším ako 1 g laktózy na 100 g potravín.
Neliečení celiatici často trpia intoleranciou laktózy, ale ak sa sliznica dodržiavaním bezlepkovej diéty zregeneruje, môžu sa k mliečnym výrobkom opäť vrátiť. „Vždy im odporúčam, aby ich skúsili do stravy postupne zaraďovať, spočiatku s najmenším množstvom laktózy, tvrdý syr, potom mäkký, potom kyslomliečne výrobky atď. Vyskúšať opätovne mliečne výrobky celiatikovi nemôže uškodiť, nanajvýš ho preženie či nafúkne," povedala pre Dobré zdravie gastroenterologička Božena Pekárková.
Ďalším riešením sú fermentované mliečne výrobky (acidofilné mlieka, najmä plnotučné smotanové jogurty, syry), kde laktóza skvasí na kyselinu mliečnu. Fermentácia znižuje obsah laktózy o 25 – 50 %! Tie sú vhodné pre každého, aj pre ľudí s poruchami trávenia. Kozie aj ovčie mlieko takisto obsahujú laktózu – ako všetky živočíšne mlieka. Bezlaktózové mlieko sa dá vyrobiť aj doma, potrebné je však zaobstarať si kvapky s enzýmom laktáza, ktorý za pár hodín laktózu v bežnom mlieku rozloží. Na trhu je takisto viacero druhov doplnkov výživy s obsahom enzýmu laktáza vo forme kvapiek, tabliet i kapsúl (v lekárňach, zdravotníckych potrebách aj DM-drogériách). Aj tie môžu byť riešením, ak niekto nechce vyradiť mliečne výrobky zo svojho jedálnička.
Ako vzniká bezlaktózové mlieko
Foto: SHUTTERSTOCK
Laktóza je cukor, ktorý sa prirodzene nachádza v každom mlieku. Ľuďom trpiacim intoleranciou chýba enzým, ktorý pri trávení rozkladá mliečnu laktózu na jednoduché cukry – glukózu a galaktózu. Bezlaktózové mlieko, resp. mlieko so zníženým obsahom laktózy je trvanlivé mlieko, do ktorého bol tesne pred zabalením pridaný enzým. Po zabalení mlieko zostane v sklade u výrobcu 3 – 5 dní, počas ktorých enzým mliečnu laktózu rozloží. Tým je toto mlieko vhodné aj pre ľudí s intoleranciou na laktózu. Keďže naše chuťové poháriky jednoduché cukry na rozdiel od laktózy vnímajú, bezlaktózové mlieko má pre nás sladkastú chuť napriek tomu, že obsah cukrov je v mlieku a v –L mlieku rovnaký.