Miniatúrne kúsky plastov sú už súčasťou nášho jedálnička. Podľa štúdie, ktorú pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF) pripravila Univerzita Newcastle v Austrálii, bežný človek za týždeň prijme asi päť gramov mikroplastov. To je asi toľko, ako váži kreditná karta.
"Plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy – producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy. Ak nechceme plasty vo svojich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“ zhodnotil.
Uvedená štúdia sleduje, akou cestou a v akých množstvách sa plasty dostávajú do ľudského tela. Vedci pri jej zostavovaní vychádzali z analýzy vyše 50 rozličných výskumov o prestupe látok a o množstve mikroplastov v jednotlivých prostrediach. Hlavným zdrojom plastov v ľudskom organizme je pritom voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach.
Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely. Napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA, je až dvakrát toľko plastov, ako vo vode, ktorú pije Európan. Pokiaľ ide o jedlo, zdrojom je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše. A v prípade vzduchu je viac mikroplastov (do veľkosti päť milimetrov) v interiéri (kvôli prachu v domácnosti a zo syntetických textílií).
"Problém mikroplastov a hromadenia plastového odpadu neobchádza ani Slovensko. Prvým krokom k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Vítame preto rozhodnutie vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť tento zákaz používania niektorých jednorazových výrobkov o pol roka skôr, ako vyžaduje Európska únia,“ uviedla Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Už v marci WWF zverejnil prvú globálnu štúdiu o plastoch v prírode, ktorá priniesla alarmujúce zistenia. Najmä to, že vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu. V roku 2016 sa vo svete vyrobilo až 396 miliónov ton nových plastov, čo predstavuje 53 kíl na každého obyvateľa planéty.
A produkcia novovyrobených plastov každoročne rastie vďaka ich nízkej cene, ktorá neodráža ekologické dosahy. V marci WWF preto spustil aj globálnu petíciu No Plastic in Nature (Žiadne plasty v prírode), ktorú už podporilo viac ako 600-tisíc ľudí. Kampaň vyzýva lídrov, aby prijali globálnu dohodu o znižovaní plastového odpadu.