Stravovanie
Skleróza multiplex (SM) nie je ochorenie, pri ktorom by pacienti museli dodržiavať špeciálnu diétu. Odborníci ale odporúčajú stravu s nízkym obsahom tukov a vysokým obsahom vlákniny – rôzne druhy ovocia a zeleniny, celozrnné potraviny, nízkotučné mliečne výrobky, hydinu bez kože a ryby, olivový olej či orechy. Naopak, vyhýbať sa treba polotovarom a potravinám s vysokým obsahom nasýtených tukov.
Stredomorská kuchyňa – veľa rýb, celozrnných potravín, ovocia a zeleniny – je jedna z najzdravších na svete a aj keď nemá priamy vplyv na ochorenie, je celkovo prospešná pre zdravie organizmu a niektoré štúdie dokonca dokázali, že môže pomôcť utlmiť zápal. Aj keď sa nepreukázalo, že by niektorá potravina dokázala priamo ovplyvniť roztrúsenú sklerózu, vedci niektoré látky preskúmali a výsledky napovedajú, že správna výživa naozaj dokáže priebeh ochorenia priaznivo ovplyvniť, kým nesprávna životospráva má škodlivý vplyv.
Škodlivé potraviny, ktoré môžu ochorenie zhoršiť: Živočíšne tuky (mlieko, maslo, mäso) – viaceré štúdie ukázali vyššie riziko vzniku SM v krajinách s vysokou spotrebou nasýtených tukov a štúdia založená na dátach z 36 krajín potvrdila tiež vyššiu úmrtnosť pacientov, ktorých strava obsahovala veľa živočíšnych tukov. Naopak, ukázalo sa, že obmedzenie nasýtených tukov podporuje utlmenie ochorenia. Vysokotučná strava podporuje upchávanie drobných ciev, čo podporuje vznik zápalu. Spôsobuje aj nerovnováhu v črevnej flóre a poruchu imunitného systému v čreve, čo nakoniec vedie k vzniku lokálneho až celkového zápalu. Rovnako nezdravé sú tuky z rastlinných olejov ako napríklad margarín. Vznik zápalu podporuje aj nadmerný príjem rafinovaného cukru a zvýšená konzumácia soli. Zvyšuje sa i počet ľudí s alergiou na laktózu, bielkovinu kravského mlieka. Pre týchto jedincov je pitie kravského mlieka nevhodné.
Lepok – súčasť obilného zrna, a teda i múky, môže podporovať autoimunitné procesy. Celiakia, čo je ochorenie, keď ľudia tvoria protilátky proti gluténu, sa potvrdila aj u časti pacientov so sklerózou multiplex. Pre nich je vhodná bezlepková strava.
Fajčenie – má preukázateľný vplyv na vznik SM a spôsobuje tiež vážnejší priebeh ochorenia, preto sa neodporúča.
Alkohol – destiláty nie sú vhodné, ale ukázalo sa, že niektoré druhy bielych a červených vín majú v malých množstvách protektívny efekt.
Prospešné potraviny
Polyfenoly – nachádzajú sa v zelenine, ovocí, červenom víne, káve, zelenom čaji, kurkume, orechoch či čokoláde. Majú protizápalové účinky a ovplyvňujú aj funkciu imunitného systému. Najvýznamnejšie, ktoré majú priaznivý vplyv na nervovú sústavu, obsahuje bobuľovité ovocie, grep, jablko, cibuľa, paradajka, červený melón, citrusy, červené víno, čokoláda, oriešky a kurkuma.
Rybí tuk – má protizápalový a antitrombotický účinok. V štúdii užívali pacienti rybí tuk s omega3 mastnými kyselinami a vitamínmi A, D a E. Po dvoch rokoch mali miernejší priebeh ochorenia oproti tým, ktorí mali iné zloženie stravy. Omega3 mastné kyseliny tiež pomáhajú znížiť zápal – obsahuje ich najmä losos, tuniak, makrela či haring. Z rastlinných olejov je najprospešnejší olivový olej.
Vitamín D – štúdie dokazujú, že pacienti so SM, ktorí majú vyššie hladiny vitamínu D, trpia menej často relapsami ochorenia. Tento vitamín má vplyv na imunitný systém a zdá sa, že je najsľubnejšou nutričnou molekulou v liečbe. Prirodzený vitamín D sa nachádza v rybách ako je losos, tuniak, makrela a haring. Nachádza sa i vo vajcovom žĺtku a niektorých vnútornostiach.
Vitamín A – má protektívny vplyv. Pokiaľ sa ľudia stravujú bežným spôsobom a jedia vyváženú stravu, nedostatok A vitamínu je zriedkavý.
Iné látky, ktoré majú priaznivý vplyv na rozvoj a priebeh SM – vitamíny B12, C, E, B13 (kyselina lipoová), ginko biloba, probiotiká
Aj keď zatiaľ nie je dostatok štúdií, ktoré by viedli k vypracovaniu konkrétnych diétnych odporúčaní pre pacientov so SM, výživové a diétne doplnky sú súčasťou liečby najmenej u 30 % z nich. Keďže niektoré potraviny priamo podporujú vznik zápalovej reakcie, považuje sa vplyv stravy na SM za dôležitý.
Cvičenie môže pomôcť zmierniť príznaky
Pacient by ale nemal cvičiť až do dosiahnutia vyčerpania alebo bolesti. Vždy je najlepšie poradiť sa o vhodných cvikoch s lekárom alebo fyzioterapeutom, ktorí poradia odborne a s ohľadom na priebeh ochorenia, aké cviky konkrétne cvičiť, ako dlho a intenzívne či aké obmedzenia treba dodržiavať.
Odporúčaným cvičením je napríklad tajči. Jeho základom sú pomalé a kontrolované pohyby, naťahovanie, rotácia v pohybe, hlboké relaxované dýchanie s koncentráciou. Napomáha zlepšiť rovnováhu, posilňuje nohy, šľachy a väzy, zvyšuje ohybnosť, rozsah pohybu, svalovú silu, pomáha liečiť depresiu a zvyšuje kvalitu života.
Ako cvičiť bezpečne
- Vždy sa na začiatku rozcvičte a zahrejte svaly. Na konci cvičenia si zase doprajte čas na upokojenie.
- Ak je vaším cieľom cvičiť 30 minút, začnite najprv na 10 a až postupne záťaž zvyšujte.
- Cvičte na bezpečnom mieste – pozor na šmykľavé podlahy, zlé osvetlenie, koberčeky, ktoré by vás mohli podkĺznuť či prekážky, o ktoré sa môžete potknúť.
- Ak pocítite slabosť alebo bolesť, prestaňte cvičiť.
- Vyberte si takú fyzickú aktivitu, ktorá vás bude baviť a bude vám prinášať radosť. Pre mnohých je ideálny napríklad vodný aerobik, plávanie, joga alebo tajči, ktoré sme už spomínali vyššie.
- Pite dostatok tekutín.
- Niektorí pacienti pociťujú zhoršovanie príznakov, keď sa telo rozhorúči, preto cvičte najmä ráno alebo večer a vyhýbajte sa aktivitám medzi 10. až 15. hodinou.
- Pokiaľ vás cvičenie neunavuje a nezhoršuje vám príznaky, môžete cvičiť ľubovoľne často a tým udržiavať svaly a kĺby pohyblivé.
- Ak vás stojí cvičenie príliš veľa námahy, skúste pohyb vo vode, ktorý vyvíja menší tlak na kĺby a vďaka tomu naň potrebujete menej energie.
- Nezabudnite na odpočinok a relaxáciu svalstva! Vždy po cvičení pridajte niekoľko strečingových cvikov.
- Pri cvičení noste voľné oblečenie – umožní pohodlnejší pohyb, kým tesné oblečenie môže stuhnutosť svalov ešte zhoršovať.