Reiši: V Číne ako súčasť imunoterapie

Najväčším producentom pestovaných húb je Čína. V Číne je ročná spotreba na obyvateľa 22 kg húb. Vďaka možnostiam umelého pestovania húb dnes už nie je problémom vyskúšať účinky rôznych liečivých húb v podobe celých sušených rozomletých plodníc v rôznych doplnkoch stravy. V Číne je napríklad lesklokôrka lesklá známa ako reiši oficiálne schválená ako podporný liek pri liečbe rakoviny. Považujú ju tam dokonca za cennejšiu ako ženšen, najmä preto, že má štyrikrát silnejší antioxidačný účinok ako tento vzácny koreň.

V Číne sa reiši používala ako najdôležitejšia súčasť terapie nazývanej fu-čeng. Túto terapiu môžeme prirovnať ku súčasnej západnej imunoterapii. Nejde o liečbu konkrétnej infekcie alebo ochorenia, ale pomoc pri obnove obranyschopnosti ako takej a vrodenej sily organizmu brániť sa proti prejavom rôznych chorôb.

Čítajte aj Odborník na výživu: Ako sa stravovať, aby sme boli v psychickej pohode?

Medzi dôležité biologické látky v reiši patria aj tzv. triterpény, známe takisto ako ganoderické kyseliny, ktoré hube dodávajú jej typickú horkú chuť. Pôsobia protinádorovo, protizápalovo, antialergicky, znižujú krvný tlak, zlepšujú funkcie pečene a pôsobia cytotoxicky na mnohé typy nádorových buniek. Užívanie huby spomaľuje tvorenie metastáz a takisto dokáže zmierniť nežiaduce účinky chemoterapie. Ďalšou významnou látkou je adenozín. Má priaznivý vplyv na zdravie ciev a všeobecne na vegetatívny nervový systém, ktorý je spoluzodpovedný za preventívny a liečivý účinok pri migréne. Nemenej zaujímavé je organické germánium, ktoré na seba dokáže viazať ťažké kovy a podporuje prenos kyslíka v krvnom obehu. Oproti zmieňovanému ženšenu obsahuje reiši až 6-krát viac germánia.

Mimochodom, v minulosti mohli v Číne reiši užívať len vysokopostavení občania. Ostatní ju museli po náleze odovzdať, inak im hrozil veľmi prísny trest. Dnes je aj vďaka pestovaniu na farmách dostupná vo forme doplnkov stravy prakticky každému.