Pri príležitosti Svetového dňa mikrobiómu v Bratislave (27. jún) otvorili a prezentujú špičky v tejto oblasti z viac ako 50-tich krajín sveta témy, svoje skúsenosti a výsledky výskumov klinických a vedeckých štúdií.
Asi najdôležitejšou správou prvého dňa konferencie boli odporúčania Európskej spoločnosti pre gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN), v ktorých profesorka a predsedníčka pediatrie, Lekárskej univerzity vo Varšave, Hania Szajewska upozornila, že probiotiká sa aktuálne využívajú príliš nekontrolovateľne a je potrebné, aby sa k nim začalo pristupovať podobne ako k antibiotikám. „Táto potreba vzniká najmä preto, že účinky probiotík sú veľmi kmeňovo špecifické, nakoľko každý kmeň má iné účinky a nemožno ich tak používať nekontrolovateľne bez toho, aby ten, ktorý ich indikuje alebo kupuje nevedel o tom, aké účinky majú. Niektoré kmene totiž pôsobia protizápalovo, iné prozápalovo. Je teda potrebné vedieť za akým účelom si aké kupujem a ktoré sú vhodné pre náš zdravotný stav. V tejto oblasti vidím ešte veľký priestor na vzdelávanie lekárov aj širokej verejnosti,“ vysvetľuje organizátor konferencie, popularizátor vedy, Ing. Norbert Bomba.
Čítajte rozhovor Odborníci na probiotiká: V čreve sídli imunita aj dobrá náladaZa najväčší problém probiotík vo svojej prednáške Hania Szajewska označila ch neriadené samovoľné užívanie bez cieleného odborného odporúčania.
Profesor Sin-Hyeog Im z Technickej a vedeckej univerzity Pohang v Južnej Kórei zasa zdôraznil, že účinok probiotík sa prejaví až približne okolo 3. mesiaca užívania, čo vyplýva z prirodzeného mechanizmu fungovania ľudskej imunity.
„Jednou z hlavných tém konferencie je napríklad aj téma, ako vlastne probiotiká fungujú a ako funguje mechanizmus účinkov na to, aby sme dokázali lepšie porozumieť, čo robia v našom tele. Tak dokážeme lepšie pretaviť vedomosti už do konkrétnych produktov. Veľká časť prednášok sa venuje aj takzvanej osi črevo-mozog, ktorá popisuje, ako črevná mikrobiota dokáže ovplyvňovať mozog napríklad pri depresiách či úzkostiach. Venovať sa budeme aj osi črevo-pečeň, ktorá zase hovorí o tom, ako dokáže mikrobiota ovplyvniť pečeň, najmä ak hovoríme o nealkoholovom stukovatení pečene. Vtedy ide o chronický zápal a práve tento stav by mohli probiotiká zlepšiť, prípadne vyriešiť. Dostávame sa k tomu veľmi blízko a máme jedného z najlepších svetových expertov na túto tému,“ vysvetľuje spoluorganizátor a CEO spoločnosti Perbiotix Martin Haranta.