Prídavok hmyzu do potravín bude povinný.
Samozrejme, že nebude. Legislatívne zmeny použitie vybraných hmyzích ingrediencií povoľujú, nie nariaďujú.
Konzumácia len tak hocikde poletujúceho hmyzu je nebezpečná.
Ako potraviny nového typu je možné používať len schválené druhy hmyzu a rozhodne ich nemožno z hygienických dôvodov zbierať vo voľnej prírode. Je jasné, že inak môžu prenášať množstvo choroboplodných zárodkov (svrček žijúci vo voľnej prírode aj salmonelózu). Predpokladom bezpečnosti hmyzích ingrediencií je chov na farmách so zavedenou „správnou hygienickou praxou“. Pravidlá pre ne sú nastavené na celoeurópskej úrovni a medzi hlavné zásady patrí používanie bezpečných krmív, pitnej vody a dôkladná hygiena farmy vrátane zákazu vniknutia divokého hmyzu zvonka. Všetky hmyzie výrobky musia z dôvodu zaručenia mikrobiologickej neškodnosti prejsť pasterizáciou. Ak je niečo otázne, potom sú to možné potravinové alergie. Zvýšený pozor by si mali dávať ľudia, ktorí sú citliví na kôrovce, mäkkýše a morské plody.
Čítajte viac V akých potravinách možno nájsť múčne červy či svrčky? Pre koho môže byť konzumácia hmyzu zdravotným rizikom?
Hmyz je dostupná lacná náhrada, niečo ako „potravinový odpad“.
Hmyzie farmy sú veľmi efektívne, čo sa týka spotreby vody a krmív, ale sú pomerne náročné na energiu. Chovné priestory sa totiž musia celoročne vykurovať na 20 až 30 stupňov Celzia, pretože len pri týchto teplotách povolené druhy hmyzu najlepšie prosperujú. Naviac aktuálne môže tieto hmyzie ingrediencie uvádzať na trh len niekoľko spoločností. To sa prejavuje aj na cenovkách hmyzích produktov. Na Alze stojí sto gramov múky zo svrčkov Sens 7,79 eura (čiže kilogram stojí takmer 80 eur. Slovenská svrčková farma v Báči predáva kilogram mrazených svrčkov na jedenie, varenie, ale aj kŕmenie zvierat 50 eur za kilogram a múku za 40 eur za pol kilogramu. Na stránke futu.sk sa predávajú chrumkavé larvičky múčiara s karí, čili či cesnakom (tzv. múčne červy) po 4,90 eura za 20 gramov vážiace vrecúško. Takže lacné to zas nie je.
A toto nie je mýtus: Svrčky majú dvojnásobok železa v porovnaní so špenátom
Chutí ako lieskový oriešok, takže sa hodí ku každému pečivu, sladkému aj slanému. Ideálna na chlieb, sušienky, keksíky a koláče! Naša rada znie zmiešať 90 % tradičnej múky s 10 % múky zo svrčkov. Môžete tiež pridať do smoothies a mixov na zvýšenie bielkovinovej hodnoty, alebo ich skombinovať s krémami alebo omáčkami na zvýraznenie arómy. Svrčková múka je vyrobená zo 100 % sušených a mletých svrčkov v prášku s vysokým obsahom bielkovín. Svrčky majú mimoriadnu bielkovinovú hodnotu 69 % a na rozdiel od rastlinných bielkovín sú to vysokokvalitné kompletné bielkoviny obsahujúce všetky esenciálne aminokyseliny. Sú bohatým zdrojom vlákniny a minerálnych látok ako vápnik a železo (viac ako dvojnásobok železa v porovnaní so špenátom), vitamínu B 12 (vitamín chýbajúci vo vegetariánskej a vegánskej diéte) a omega-3 mastných kyselín.
(Zdroj: stránka slovenskej svrčkovej farmy v Báči)
Hmyz sa tajne dáva do potravín, pretože jeho produkcia je lacná.
Už vyššie sa vyvracia ďalšia fáma, že výrobcovia hmyz pridávajú do bežných potravín, napríklad do pečiva. Takéto správanie by z ekonomického hľadiska nemalo význam. Prítomnosť hmyzích zložiek sa naopak, obyčajne marketingovo vyzdvihuje a musia byť podľa zákona uvedené v zozname zložiek. A na prvý pohľad sú takéto výrobky nápadné aj vyššou cenou.
Prítomnosť hmyzu v potravinách vyjadruje aj zelené logo Rainforest Alliance so žabkou.
Nie je to pravda. Toto logo avizuje používanie udržateľne pestovaného kakaa, kávy alebo čaju. S potravinárskym hmyzom nemá nič spoločné. Je to medzinárodná mimovládna organizácia, ktorú v roku 1987 založil americký ekologický aktivista Daniel Katz.
(Spracované aj podľa informácií časopisu d-Test 7/2023, originál TU, doplnené).