Vianoce sú tu už za pár dní a okrem darčekov, slávnostne vyzdobeného stromčeka a stretávania sa s rodinou znamenajú aj veľký nápor na žalúdok. Slané na sladké a naopak, ochutnávanie na návštevách, nadmiera alkoholu…. Výsledkom je nielen zopár kilogramov navyše, ale často aj pokazené trávenie, o žlčníkových záchvatoch ani nehovoriac.
Vianočnej hojnosti ťažko odolať, skúste sa však na ňu pripraviť tak, že aspoň do sviatkov budete jesť striedmo. Tak, ako to robili naši predkovia. Čo jedli v adventnom čase?
Výnimku dostali deti i chorí
Pôst sa začínal po svätej Kataríne (25. novembra) spolu s príchodom adventného obdobia, pre ktoré bolo okrem striedmosti v strave charakteristické aj to, že utíchli zábavy a nekonali sa ani svadby. Pôst, ktorého základom bola absencia tuku a mäsa, mal dôkladne očistiť telo a duchovne pripraviť na nadchádzajúce sviatky narodenia Ježiša Krista.
„Ľudia sa mali zriecť mäsa, mäsových výrobkov, živočíšneho tuku, ich strava mala byť striedma, jednoduchá, najesť sa mali do polosýta. Ešteže bola zima, počas ktorej sa nevykonávali ťažké práce mimo domu, inakšie si ťažko predstaviť tridsaťdňové postenie sa na poloprázdny žalúdok. Pôvodne bol pôst veľmi prísny, neskôr sa upravil, výnimku mali deti, chorí a starí ľudia,“ píše vo svojej pútavej knihe Tradície na Slovensku etnologička Zora Mintalová Zubercová.
Ako odborníčka ďalej približuje, naši predkovia na dedinách jedli počas pôstu najmä jedlá zo zemiakov, strukovín (fazuľa, hrach, šošovica či bôb), múky, kyslej i čerstvej kapusty, kvaky, zo sušených húb a ovocia či z rýb. Pripravovali si kaše, prívarky, husté polievky, často cestoviny. Ako tuk používali ľanový, slnečnicový a konopný olej či stopené maslo.
„Pre chudobnejších obyvateľov miest a mestečiek boli základným pokrmom tradičné polievky. Jedli sa na raňajky, spolu s chlebom boli hlavným denným jedlom, ak sa všetko od obeda zjedlo, aj rýchlo navarenou večerou. Pôstné polievky bývali zo zemiakov, strukovín, sušených húb, sušených sliviek, z kyslej kapusty, tvarohu, mlieka, cestovín. Varili sa aj zapražené polievky s narýchlo urobenými cestovinami, najčastejšie namrvené alebo rukami natrhané z tvrdého cesta,“ opisuje etnologička adventné pôstne zvyky.
Zemiaky a kyslá kapusta, hviezdy zimnej kuchyne
Ak by ste mali vymenovať dve suroviny, vďaka ktorým naši predkovia prežili náročné zimné obdobie, zrejme by ste hádali zemiaky a kapustu, či už čerstvú, ale kyslú. Prím hrali, samozrejme, aj v pôstnej kuchyni. Zo zemiakov sa okrem kaší pripravovali aj polievky a prívarky, piekli sa, pridávali do chlebového cesta, do cesta na halušky či pirohy. Robili sa z nich aj placky a baba.
„Jedlom chudobných bol brmbol, hustá polievka zo zemiakov a halušiek, často sa jedli aj varené zemiaky s mliekom. Mali len jednu chybu, človek sa ich mohol najesť koľkoľvek a aj pozapíjať mliekom, najlepšie bolo hneď ísť spať, lebo chlapom za chvíľu od hlavu v bruchu skučalo. Varené zemiaky sa jedli aj k omáčkam zo sušeného ovocia, ale nimi sa jedákom gazdiná málokedy zavďačila,“ píše s humorom etnologička.
A čo kyslá kapusta? Uplatnila sa v polievkach, prívarkoch aj v múčnych jedlách. Gazdiné sa podľa odborníčky na zvyky a tradície našich predkov vždy vedeli vynájsť a upravovali si recepty podľa potreby, raz niečo ubrali, inokedy pribrali.
„Príkladom je matrtúch, na ktorý gazdiné z Párnice potrebovali zo dve hrste kyslej kapusty, vodu, vajce, lyžičku soli, kvások a asi 400 gramov múky. Vykysnuté cesto s pokrájanou kyslou kapustou po vymiešaní vyliali na vymastený pekáč. Keďže sa matrtúch mal pred dopečením posypať pokrájanou slaninkou, čo sa v pôste nemohlo urobiť, gazdiné ho iba potreli roztopeným masielkom či olejom,“ prezrádza recept Zora Mintalová Zubercová. Matrúch sa pečie pri 180 stupňoch Celzia asi 20 minút. Dobrú pôstnu chuť!