Trápia vás afty?

Príčiny ich vzniku bývajú rôzne, "oficiálna" liečba je často neúčinná. Najosvedčenejší recept: slivovica a baktérie Lactobacillus acidophilus.

26.11.2008 00:05
pery - brada - čeľusť Foto:
Afty postihujú častejšie ženy.
debata

Afty, čiže nepríjemné malé pľuzgieriky na povrchu ústnej sliznice, nebývajú spravidla prejavom nijakého ochorenia (vo výnimočných prípadoch sprevádzajú autoimunitné, krvné a nádorové choroby), potrápiť však dokážu poriadne. Tieto nepríjemné pľuzgieriky patria zatiaľ do kategórie medicínskych záhad – nie je známe, ako a prečo vznikajú – a podľa toho vyzerá aj ich liečba, t. j. skúša sa, čo zaberie.

Afty postihujú viac ako 25 percent ľudí a najčastejšie to bývajú ľudia podliehajúci stresu. Od tohto faktu sa odvíja i teória, že dôvodom vzniku aftov je oslabená imunita a určitý druh látok, ktoré sa dostanú do ústnej dutiny. Zistilo sa tiež, že viac ako tretina postihnutých ľudí má rodičov s rovnakým problémom, a to znamená, že určitú úlohu tu zohráva aj dedičnosť. Prvýkrát sa afty zvyčajne objavia medzi desiatym a dvadsiatym rokom života, častejšie postihujú ženy a zvyšujúcim sa vekom sú ich „návštevy“ (jedna trvá približne týždeň) stále častejšie (niekoľkokrát do roka).

Jedným zo známych „spúšťačov“ aftov sú zubné pasty, ktoré obsahujú laurylsulfát (skratka SLS) – táto látka zvyšuje penivosť a zároveň vysúša ústnu dutinu, čím sa ničí jej ochranná vrstva, kladúca odpor agresívnym vplyvom (výskumy preukázali, že u ľudí, ktorí prestali používať zubnú pastu s uvedenou látkou, klesol výskyt bolestivých aftov až o 80 percent). Ďalšie z látok, ktoré podnecujú vznik aftov, sa nachádzajú v citrusoch, ananáse, čokoláde, horčici, octe a najmä – žuvačkách!

Na afty trpia veľmi často aj ľudia, ktorým chýba zinok, železo, vápnik, kyselina listová a vitamíny skupiny B. Až 40 percent opakujúcich sa aftov spôsobuje mechanické poškodenie ústnej sliznice (čipsami s ostrými hranami, zubnou kefkou, zahryznutím do sliznice…).

Pri „liečbe“ aftov sa najviac osvedčil silný alkohol – napr. slivovica alebo vodka (možno použiť aj iný číry alkohol, úplne nevhodné sú likéry, a to aj v prípade, že obsahujú vyššie percento alkoholu) – nejde však o popíjanie, ale lokálne vysúšanie. Dobré výsledky má aj konzumácia jogurtov, presnejšie baktérií Lactobacillus acidophilus. Vedci dokonca považujú jogurty sa antiaftózny liek. Vhodné sú tiež výplachy šalviovým alebo harmančekovým odvarom, ako aj zvýšený príjem vitamínov skupiny B a vitamínu C. K rýchlejšiemu zahojeniu sliznicových pľuzgierikov prispieva aj vyhýbanie sa koreneným a štipľavým jedlám. „Oficiálne“ liečivá niekedy zaberú viac a inokedy menej, za najefektívnejšie sa považujú tie, ktoré obsahujú chlórhexidin (napr. ústna voda Corsodyl).

Ak sú afty pomerne veľké, nezahoja sa do desiatich dní, intenzívne bolia a znemožňujú príjem potravy, treba sa obrátiť na stomatológa. V prípade, že sa afty objavujú príliš často a sprevádza ich zvýšená teplota a celková nevoľnosť, odporúča sa podstúpiť kompletné vyšetrenie.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy