Infekčnú mononukleózu spôsobuje herpetický vírus, ktorý sa podľa všetkého najčastejšie šíri slinami prostredníctvom bozkov. Hoci sa občas nevyhne ani dospelým, študentská choroba mononukleóza sa vyskytuje predovšetkým u detí a mladých. Kľúč na jej porazenie sa skrýva v diéte šetriacej pečeň.
Mononukleóza je choroba, ktorá má veľa tvárí. Vírus, ktorý ju spôsobuje, vedci objavili relatívne nedávno – v 60. rokoch. V dospelom veku je jeho nositeľom väčšina z nás, podobne je to napríklad pri herpetickom víruse spôsobujúcom opar. Tak ako nie každý však máva herpes, nie každý prekoná akútne štádium mononukleózy. Závisí to od imunitného systému človeka. Vírus navyše nie je prudko nákazlivý, infekčný je len človek počas akútnej fázy ochorenia, ale mnoho ľudí sa nenakazí ani pri priamom kontakte s ním.
„Ja mononukleózu považujem za zriedkavé ochorenie, osobne som sa s ňou v ambulantnej praxi ešte nestretla,“ tvrdí MUDr. Lívia Bujňáková, praktická lekárka z Bardejova. Má však pod palcom dospelých pacientov. Naproti tomu pediatrička MUDr. Silvia Barteková na portáli rodinka.sk píše: „Ochorenie je pomerne časté, v ambulantnej praxi sa naň však málo pamätá.“
Na hrdle dve veľké guče
Ani nie 30-ročný Maroš z Bratislavy (požiadal o anonymitu – pozn. red.) patril medzi tých menej šťastných, ktorí koncom tohtoročnej jari zažili akútne štádium ochorenia a dnes je vďaka tomu chudší o 12 kg. „Na hrdle som mal také dve veľké guče, že som nemohol ani prehĺtať a horúčky až do 40 stupňov Celzia. Spočiatku mi to diagnostikovali ako angínu a dostal som antibiotiká, po ktorých som sa vyhádzal. Potom som ešte aj ožltol. Pre upchatý nos som nemohol dýchať. Tri týždne som strávil v nemocnici na infekčnom, tiekli do mňa infúzie. Teraz držím beztukovú diétu a nemám chuť ju porušovať, aby ma nemusela sprevádzať až do konca života. Takisto som musel obmedziť fyzickú aktivitu pre zväčšenú pečeň a slezinu, ktoré musia byť v pokoji.“ Keď sa jeho o desať rokov staršia sestra infektológa s obavami opýtala, či to od brata nemôže dostať, ten mávol rukou so slovami, že „je na to už stará“. A dodal, že medzi deťmi a mladými dospelými je teraz v hlavnom meste mononukleózy ako chrípky.
Vírus mononuklózy napáda lymfatický systém, prejavuje sa zápalom mandlí, zdurením lymfatických uzlín a zväčšením pečene a sleziny. Pri výraznom opuchu nosohltana či mandlí môže nastať aj problém s dýchaním. Horúčka nemusí byť vysoká, mandle však pokrýva biely povlak, ktorý pripomína angínu. Lekár teda obyčajne nasadí antibiotiká, pričom niektoré z nich (Ampicilín, Augmentin, Amoksiklav, Amoxicilín) môžu pri mononukleóze spôsobiť pomerne veľké problémy – kožné vyrážky a stav sa ešte zhorší.
Med a tvaroh regenerujú pečeň
Ochorenie sa dá diagnostikovať len krvnými testami na špecifické protilátky proti vírusu a objaví sa aj zvýšený počet jedného druhu bielych krviniek a zhoršené výsledky pečeňových testov. Ak sa však objavia aj typické príznaky mononukleózy v podobe uzlín ako vajce, zväčšenej sleziny a pečene, žltkastého odtieňa kože či vyrážok po antibiotikách, diagnostikovať ochorenie už nie je ťažké.
Keďže ide o vírus, nepomôže ani to najlepšie antibiotikum a špecifická liečba nejestvuje. Potrebný je pokoj na lôžku, imunitné preparáty, vitamíny – najčastejšie zo skupiny B a E – a lieky podporujúce regeneráciu pečene. Pri ťažkom priebehu je nevyhnutná hospitalizácia v nemocnici, ale ľahšie príznaky mononukleózy možno na diéte zvládnuť aj doma.
„V akútnom štádiu sa podávajú len tekutiny, sucháre alebo staršie biele pečivo, nijaké potraviny, ktoré by mohli nafukovať,“ vysvetľuje asistentka výživy Bc. Zuzana Podmanická. „Neskôr sa odporúča klasická diéta č. 4 s obmedzením tukov, prechádza sa na varené, prevažne sacharidové jedlá – čiže výrobky z múky, ryža, zemiaky. Ideál pre tých, čo majú radi sladké. Veľmi prirodzenými liečivými prostriedkami pri regenerácii pečene sú med a tvaroh.“
Smoliar s mononukleózou sa ešte dobrého pol roka bude musieť vyhýbať jedlám pripraveným na tuku a úplne zabudnúť na čokoľvek vyprážané. Vrátane alkoholu. Dodržiavanie diéty by si mal dobre rozmyslieť, ak chce, aby sa mu zvýšené pečeňové testy upravili (niektoré vyzerajú ako u ťažkého alkoholika) a nemusel ostať na diéte po celý zvyšok života. Takisto sa musí šetriť, pretože pečeň a slezina sú veľmi citlivé orgány a pri záťaži môže dôjsť k ich poškodeniu. Uzdravovanie aj tak sprevádza pomerne veľká únava.
Ako sa chrániť pred mononukleózou? Ťažká otázka. Dospelí sa jej už veľmi báť nemusia, pretože v tele už majú protilátky, aj po prekonaní ochorenia sa človek voči nej obyčajne stáva imúnnym, napríklad ako voči ovčím kiahňam, ktoré takisto spôsobuje herpetický vírus. Deti zas mononukleózu často prekonajú bez príznakov. Stále platí otrepané tvrdenie: vyhýbať sa stresu, zdravo sa stravovať, športovať a posilňovať svoju imunitu. Nič iné sa v tomto smere zatiaľ nevymyslelo.
Príznaky mononukleózy
- celková únava a slabosť, strata chuti do jedla
- zväčšené lymfatické uzliny (najmä na krku, niekedy pripomínajú až mumps)
- biele povlaky na mandliach, ktoré nereagujú na antibiotiká
- teplota až horúčka 38–40 stupňov Celzia (prichádza náhle, potom na čas ustúpi, najvyššia je večer)
- zápal nosohltana, sťažené dýchanie cezeň, huhňavá reč
- zväčšenie pečene, sleziny, niekedy opuchy viečok a okolia očí (orientálny výraz tváre)
- ožltnutie
- vyrážka po antibiotikách