Chováte nejaké zvieratá? Akej farby máte hlieny? Od koľkých rokov fajčíte? Koľko cigariet denne? Kašlete ráno?
Takýmito a podobnými otázkami zahrnula pľúcna lekárka Mária Drugdová z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave rad za radom piatich adeptov na odvykanie od fajčenia s Pravdou. Takémuto interview lekára s pacientom sa v odbornej „hantírke“ hovorí anamnéza.
Nebolo im veru všetko jedno. Po rokoch fajčenia mal väčšine z nich po prvýkrát niekto vyšetriť pľúca. Obávali sa, či im lekárka „niečo nenájde“. Predsa len, fajčia roky. Lívia (24) začala s cigaretami už v štrnástich, Richard (30) v sedemnástich, Martin (26) vo svojom veku fajčí už tiež dobrých deväť rokov, Miro (29) inhaluje modrý dym desaťročnicu a Márii (49) robia cigarety spoločnosť vyše dvoch desaťročí. Jej mama, dlhoročná silná fajčiarka, ktorá s fajčením „sekla“ pred štyrmi rokmi, má nález na pľúcach aj obličke. To je pre dcéru dostatočným strašiakom.
Základ je fúkanie do spirometra
Všetci z našej pätice mali našťastie normálne pľúcne funkcie – hoci – vyskytla sa aj spodná hranica normy. Zatiaľ kým u Lívie a Richarda lekárke stačila anamnéza a spirometrické vyšetrenie, ostatní absolvovali alebo ich ešte len čakajú ďalšie doplňujúce kontroly, napr. v podobe bronchodilatačného testu, EKG, krvných odberov či rtg hrudníka. Lívia (24) sa dozvedela, že aj s astmou je viac ako žiaduce športovať, dovtedy si myslela presný opak. A nefajčením si otvára dvierka k lepšiemu priebehu tejto choroby.
Zlatým štandardom pľúcneho vyšetrenia, najmä čo sa týka diagnostiky chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP), nazývanej aj „fajčiarske pľúca“, je spirometria. Ide o jednoduchý test na zmeranie množstva vzduchu, ktorý môže človek naraz vydýchnuť, a času, ktorý na to potrebuje. Akýmsi „fúkaním do trubice“ sa teda odmeria, ako efektívne a ako rýchlo človek dokáže vyprázdniť pľúca. „Hodnotí sa celková kapacita pľúc a potom objem vzduchu vydýchnutý za prvú sekundu,“ vysvetľuje MUDr. Mária Drugdová.
„Súčasťou základného vyšetrenia pri tomto ochorení je aj zistenie reakcie pacienta na lieky. Podajú sa mu lieky na rozšírenie dýchacích ciest. Hovorí sa tomu aj bronchodilatačný test. Ak u astmatika po podaní takýchto liekov nastane výrazné zlepšenie, v prípade CHOCHP to neplatí. "Podstatou choroby je totiž nezvratná obštrukcia, zúženie dýchacích ciest a k významnému zlepšeniu nedochádza ani po podaní liekov na ich uvoľnenie.“
Vyhnúť sa fajčiarskym diagnózam
Pacient, ak je ešte stále fajčiar, by mal ihneď skoncovať s cigaretami. „Aj fajčiarov však musíme liečiť, aj keď sa ich snažíme presvedčiť, že pre seba môžu veľmi veľa urobiť, ak fajčenie stopnú,“ tvrdí odborníčka. „V pokročilejších štádiách ich až zdravotné komplikácie presviedčajú o tom, že cigarety mali dávno zahodiť.“ Adepti na odvykanie od fajčenia s Pravdou sú väčšinou na také závažné ochorenie, akým je CHOCHP, príliš mladí. Každý z nich sa však sťažuje na dýchavičnosť po námahe, pískanie na prieduškách či kašeľ. Ak sa im podarí skoncovať s cigaretami, budú na najlepšej ceste, ako sa mnohým fajčiarskym diagnózam vyhnúť aj do budúcnosti.
**Ďakujeme Pneumo-Alergo Centru na Uzbeckej ulici 16 v Bratislave, tel. 02/402–02–111, **
Najčastejšie pľúcne vyšetrenia
rozhovor s pacientom (anamnéza)
posluchový nález (popočúvanie stetoskopom)
testovanie vykašľaného hlienu (spúta) v laboratóriu
spirometria
bronchodilatačný test rtg pľúc
vyšetrenie krvných plynov (obsah kyslíka v krvi)
Najčastejšie pľúcne ochorenia
Astma: chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Ochorenie sa dá liečiť pravidelným užívaním protizápalových liekov, prípadne v kombinácii s liekmi na uvoľnenie priedušiek, pri záchvate sa používajú záchranné lieky na rozťahovanie dýchacích ciest. Cigaretový dym je jedným zo spúšťačov astmatických záchvatov.
Zápal priedušiek: bronchitída. Prejavuje sa dráždivým kašľom, neskôr vykašliavaním hlienov. Môže byť akútny, spôsobený vírusmi alebo baktériami, alebo chronický, tzv. ranný fajčiarsky kašeľ, najmä ráno, ktorý spôsobuje trvalo vysoká produkcia hlienu v prieduškách.
Zápal pľúc: pneumónia. Môže byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. V prípade oslabených a starších ľudí môže byť príčinou smrti, napr. ako komplikácia chrípky. U fajčiarov je znížená obranyschopnosť dýchacích ciest, sú náchylnejší na respiračné ochorenia.
Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP): spôsobuje ju chronický zápal priedušiek, zničenie pľúcneho tkaniva má za následok tzv. rozdutie pľúc. Najrýchlejšie rastúca príčina smrti na svete. Následok fajčenia. Odhadom na ňu trpí 350-tisíc Slovákov.
Rakovina pľúc: Zákerný druh nádoru, ktorý sa dlho vyvíja bez príznakov. Deväť z desiatich prípadov rakoviny pľúc je u fajčiarov. Na Slovensku sa každý rok zisťuje asi 2 300 nových prípadov rakoviny pľúc, dvetisíc pacientov ročne zomiera.
Spánkové apnoe: porucha v spánku, pri ktorej sa objavujú dlhé prestávky v dýchaní, krv sa preto zle okysličuje. Prejavuje sa hlasným chrápaním s výpadkami dychu a tým, že postihnutí bývajú počas dňa nápadne ospalí. Súvisí s vyššou pravdepodobnosťou vysokého tlaku, arytmie a mozgovej mŕtvice.
