Dnešné umelé bedrové kĺby vydržia dlhšie

04.02.2010 10:14

Dnešné umelé kĺby už vydržia podstatne viac ako v minulosti. Aj to je dôvod poklesu vekového priemeru adeptov na tieto ortopedické operácie.

ilustračné foto
ilustračné foto Autor: SHUTTERSTOCK

„Je podstatné uvedomiť si, že v minulosti, keď sme vedeli, že náhradný kĺb vydrží možno 5 – 10 rokov, mali sme snahu posúvať vekovú hranicu operovaných smerom nahor. Pacient sa snažil logicky čo najdlhšie vydržať so svojím pôvodným, poškodeným kĺbom, fungoval na liekoch od bolesti. Často nastal problém, že v určitom vyššom veku už uňho vznikli iné ochorenia a operovať ho preto nebolo možné,“ vysvetľuje MUDr. Tomáš Jakubík z Clinica Orthopedica v Bratislave.

Dnešní pacienti si podľa neho viac uvedomujú, že trpieť sa neoplatí a výmena chorého kĺbu za nový im úplne zmení život. „Máme pacientov – športovcov, horolezcov, takých, čo s umelým kĺbom lyžujú, behajú, hrajú tenis. Samozrejme, hovorím o rekreačných športoch. Určité športy sa s umelým kĺbom vykonávať nesmú, ideálne je, ak váha organizmu pri športe kĺb nadmerne nezaťažuje, to umožňuje predovšetkým plávanie, bicyklovanie či valivý pohyb v podobe bežkovania.“ Dnešné moderné umelé kĺby vydržia bežne viac ako 20 – 25 rokov.

Najčastejšie voperovaným umelým kĺbom je bedrový

Umelej náhrade kĺbu sa hovorí aj totálna endoprotéza. Najčastejšie voperovaným umelým kĺbom je bedrový kĺb, na Slovensku sa voperuje približne štyrom tisíckam pacientov ročne, ale podľa doktora Jakubíka ich v počte dobiehajú kolenné kĺby. Na bedrovom kĺbe sa mení jamka, hlavica kĺbu a kŕčok s driekom. Tieto časti kĺbu môžu byť zhotovené z rôznych materiálov. Prvá endoprotéza mala napríklad jamku z polyetylénu a hlavica s krčkom a driekom kĺbu bola z ušľachtilej ocele. Endoprotéza sa do kosti upevnila s pomocou kostného cementu, ten mal vlastne funkciu lepidla. Podľa toho aj dnes rozoznávame endoprotézy cementované, necementované a hybridné, keď sa zacementuje len jedna časť. Niektoré krajiny, napr. v Škandinávii, dodnes uprednostňujú umelé kĺby upevňované s pomocou cementu, v Amerike či Švajčiarsku sú väčšmi v kurze necementované endoprotézy, ktoré sa presne „zapasujú pod tlakom“. Do roku 1989 bola na Slovensku k dispozícii jediná necementovaná endoprotéza, ktorá sa k nám dostala zo Západu, pod názvom Zweymüller. V súčasnosti sa už dováža množstvo kvalitných implantátov od renomovaných výrobcov.

Podľa doktora Jakubíka sú cementované endoprotézy na ústupe. Predstavujú väčší problém, ak je u pacienta potrebná opätovná operácia v podobe ďalšej výmeny kĺbu. V prípade niektorých pacientov, najmä starších, ktorí už majú krehké kosti, alebo trpia reumatoidnou artritídou, sú však lepšou voľbou. „Necementované kĺby sú však najdrahšie. Presné kritériá, komu vložiť aký kĺb, ešte nikto nezostavil,“ podotýka MUDr. Jakubík. „Najlepšie je voperovať to, s čím sa dotyčnému operatérovi najlepšie pracuje, čo najlepšie ovláda. To zaručí aj najlepšie výsledky. My sme na klinike urobili, myslím, dva cementované a viac ako tisíc necementovaných kĺbov.“ Vo všeobecnosti však možno povedať, že necementované kĺby sa používajú skôr u mladších pacientov, ktorých kvalita kosti znesie priame ukotvenie bez cementu.

Opotrebovanie spôsobuje artróza

Umelý bedrový kĺb potreboval spevák Prince i český prezident Václav Klaus. Jeho pôvodný, údajne zakonzervovaný vyoperovaný bedrový kĺb dokonca akýsi snaživec ponúkal za vyvolávaciu cenu 35-tisíc korún na českom aukčnom internetovom portáli, podľa pražskej nemocnice Na Bulovke však nie je možné, aby Klausov kĺb niekto získal. Už dlhé roky s titánovým bedrovým kĺbom žije a športuje aj česká herečka Jana Švandová. Tá s ním dokonca tancovala v televíznej tanečnej súťaži StarDance!

Nadmerné opotrebovanie kĺbu spôsobuje degeneratívne postihnutie nazývané artróza, ktoré sa zhoršuje s vekom. Artróza bedrového kĺbu sa volá koxartróza. „Môže byť primárna, ktorá vzniká z nie celkom jasnej príčiny, a sekundárna ako následok iného ochorenia – po infekčnom zápale, chemikáliách, ožiarení, chemoterapii, vrodených deformáciách, zlomenine krčka stehennej kosti,“ vymenúva MUDr. Tomáš Jakubík.
Výmena bedrového kĺbu za umelý je náročný operačný výkon. Trvá od jednej do dvoch hodín, záleží na stave kĺbu. Uplatňujú sa aj nové miniinvazívne prístupy, čo sa týka operačných techník. Podstatné je však aj obdobie pred zákrokom – aby bol pacient pripravený na operáciu po psychickej, fyzickej, medicínskej stránke, ale aj organizačnej doma, pretože niekto mu musí na úvod pomôcť, hoci s nákupmi.

Veľmi dôležitá je supersterilná operačná sála. Jednou z príčin zlyhania endoprotézy je totiž tzv. septické (infekčné, pôsobením baktérií) uvoľnenie kĺbu, ktoré je nočnou morou každého operatéra. Po operácii je podľa MUDr. Jakubíka najťažšia prvá noc. Pacienta však hneď na druhý deň ráno stavajú na nohy. „Možno s barlami prejde dva-tri kroky a ľahne si. Na druhý deň už robí normálne kroky, na tretí chodí po schodoch.“ Na štvrtý ide poučený o rehabilitácii domov. Stehy sa vyberajú o dva týždne. Priemerne šesť týždňov pacient chodí s dvoma francúzskymi barlami, štyri mesiace s jednou. „Výsledok je dobrý vtedy, keď nikto iný ani nezistí, že pacient má voperovaný umelý kĺb,“ dodáva MUDr. Jakubík.

Lieky proti trombóze a bolesti

Operácie bedrového kĺbu patria medzi najrizikovejšie z hľadiska trombózy. Preto sa pacientovi po zákroku dáva na mesiac zabezpečovacia liečba na riedenie krvi. Okrem toho má nohu od prstov nahor bandážovanú s pomocou špeciálnej pančuchy, aby krv v žilách tiekla rýchlejšie a nevytvorila sa zrazenina. Na úvod sú dôležité aj kvalitné lieky proti bolesti. Používajú sa dvakrát denne v dávke 8 mg.

Hoci v súkromných zariadeniach čakacie lehoty na operácie nie sú, v štátnych nemocniciach sa na takýto zákrok čaká aj roky. Samozrejme, pacient zatiaľ trpí, užíva lieky, z ktorých každý má aj vedľajšie účinky, stav postihnutého kĺbu sa stále zhoršuje a s ním aj záruka dobrého výsledku. „Mám 39 rokov a umelý bedrový kĺb mám voperovaný už dva roky,“ tvrdí pacientka Claudia zo Šale. „Predtým to bol život o ničom, bolesti som mala ako stará babka v sedemdesiatke, nespávala som, v kuse som užívala lieky. Do toho malé dieťa, ktoré nepochopí, prečo si mama vždy po piatich metroch musí sadnúť. Čakala som v poradovníku tri roky, takmer som sa zbláznila, teraz je život zas krásny. Operovali ma v nemocnici v bratislavskom Ružinove, treba ihneď začať cvičiť a posilňovať svaly, aby bol človek čím skôr na nohách. Odvtedy sa ráno budím s úsmevom.“

Druhy bedrových umelých kĺbov

Cementované: sú vlastne celocementované, čiže obe ich časti – jamka aj driek – sa do kosti upevňujú s pomocou kostného cementu. Kostný cement má funkciu lepidla.
Necementované: patria medzi najdrahšie a vo všeobecnosti sa používajú skôr pre mladších pacientov, ktorých kvalita kosti znesie priame ukotvenie bez cementu.
Hybridné: cementovaná je len jedna časť kĺbu, ktorá sa dáva do stehennej kosti.

Dve príčiny možného zlyhania umelého kĺbu

Septické (infekčné) uvoľnenie: na renomovaných pracoviskách postihne do 1,5 percenta prípadov. Príčinou sú baktérie, pričom k infikovaniu rany môže dôjsť počas zákroku, ale aj po ňom.
Aseptické (neinfekčné) uvoľnenie: dochádza k opotrebovaniu materiálu alebo k mechanickému zlyhaniu. Významnú úlohu zohráva faktor trenia, ktoré v kĺbe vzniká. K treniu dochádza medzi hlavičkou a jamkou endoprotézy. Tzv. oter môže u niektorých pacientov spôsobovať uvoľnenie endoprotézy.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku