Vzniká u nich tzv. tolerancia s potrebou ustavične zvyšovať dávku, ako je to v prípade každej drogy. Fajčiar začiatočník nikdy nevyfajčí trebárs 20 cigariet za deň. Z nadmernej dávky nikotínu by mu bolo zle, priotrávil by sa. Ľuďom, ktorí na to majú pravdepodobne predispozíciu, hovorí sa o „nikotínovom géne“, v zásade už prvé dávky nikotínu robia dobre.
Práve nikotín spôsobuje, že sa v mozgu rýchlo a intenzívne vyplaví dopamín, jeden z prenášačov vzruchov medzi nervovými bunkami. Dopamín súvisí s náladou, čím viac ho v tejto oblasti mozgu máme, tým lepšie sa cítime. Lenže po určitom čase sa mozog vyplavovaním dopamínu po vdýchnutí nikotínu otupí, vyžaduje stále viac a viac týchto impulzov. Ak telo nikotín nedostane, človek sa cíti mizerne a z nedostatku drogy – nikotínu – má abstinenčné príznaky – nutkanie fajčiť, zlú náladu až depresie, trpí nespavosťou, je podráždený, nesústredený.
Cigareta obsahuje 8 – 9 mg nikotínu
Nikotín je bezfarebná, olejovitá látka, ktorá na vzduchu hnedne. Má ostrú, pálivú chuť a tabakovej rastline dodáva charakteristickú vôňu. Patrí medzi rastlinné jedy, tzv. alkaloidy, v mozgu sa viaže na špeciálne receptory. Výsledkom jeho pôsobenia je to, že v stresovej situácii pôsobí relaxačne a v pokoji, naopak, povzbudzujúco. Okrem účinku na mozog zvyšuje frekvenciu srdca, krvný tlak, dráždi sliznicu dýchacích ciest a u začínajúcich fajčiarov je zodpovedný za nevoľnosť a vracanie.
Nadmerná dávka nikotínu môže zvyšovať pozitívne zážitky napríklad pri iných relaxačných rituáloch, hoci pri pití čiernej kávy.
Nikotín uvoľnený účinkom tepla, čiže v cigarete, sa dostane do mozgu v priebehu 10 sekúnd. Priemerná cigareta obsahuje 8 – 9 mg nikotínu, z čoho sa do krvného obehu dostane asi tak 0,3 – 3 mg. Polčas rozpadu nikotínu v krvi je asi 40 minút. Návykoví fajčiari si preto na udržanie stálej koncentrácie nikotínu v krvi zapaľujú cigaretu každú polhodinu.
„Nikotín je veľmi návykový aj preto, že sa ľahko dávkuje. Fajčiar ho dostáva do tela s každým šlukom. Keď bude chcieť s fajčením prestať, môžu sa objaviť abstinenčné príznaky. A práve tie v najväčšej miere sťažujú, niekedy takmer znemožňujú odvykanie od cigarety,“ hovorí MUDr. Tibor Baška, PhD., prezident Národnej koalície pre kontrolu tabaku v SR. „Riziko abstinenčných príznakov teda spočíva v tom, že vedú k recidíve, návratu k cigarete.“
Pre úplné porozumenie zložitej poruchy, akou je závislosť od nikotínu, bude treba ešte vykonať veľa výskumnej práce. Vedci sa domnievajú, že niektorí ľudia sú vybavení „nikotínovým génom“ CHRNA5, vďaka ktorému sú náchylnejší na vytvorenie celoživotnej závislosti od tabaku. Vedci varujú, že rovnaký gén zvyšuje aj riziko ochorenia na rakovinu pľúc.
Báť sa treba fajčenia, nie náhradnej nikotínovej liečby
Cigaretový dym obsahuje viac ako 4-tisíc chemikálií. Niektoré pochádzajú priamo z tabakovej rastliny, iné vznikajú až pri úprave tabaku, ďalšie pri horení. Podľa českej odborníčky na odvykanie od fajčenia MUDr. Evy Králikovej z Prahy nie je nikotín to, čo fajčiara zabíja. Nikotín ho núti fajčiť. Všeobecne rozšíreným omylom je, že nikotín vyvoláva rakovinu. Niektoré jeho metabolity, najmä tie, ktoré vznikajú spolupôsobením ďalších látok v tabakovom dyme (nie však pri užívaní čistého nikotínu z liekov), podporujú rast ciev alebo spomaľujú bunkovú samovraždu. Čoho sa treba báť, je fajčenie, nie náhradná nikotínová liečba.
Nikotín je zlým pánom, u silných, závislých fajčiarov môže byť však dobrým sluhom počas odvykacej liečby. Na potlačenie vzniku abstinenčných príznakov, vďaka ktorým najčastejšie abstinujúci fajčiari zlyhávajú, sa totiž využívajú preparáty, ktoré poskytujú alternatívny prísun nikotínu do organizmu. Hovorí sa tomu náhradná terapia nikotínom. Po určitom čase cieleného znižovania dávky je možné ich vysadiť. Sú voľne dostupné v lekárňach a fajčiar si liečbu hradí sám.
Urobte si test nikotínovej závislosti.
