Ak človek fajčí desiatky rokov, prestať s tým už nemá význam. Všetky rakovinotvorné látky má aj tak nahromadené v organizme.
Prestať fajčiť má cenu vždy, v akomkoľvek veku a aj po mnohých rokoch fajčenia. Zvýšenej hladiny oxidu uhoľnatého (CO) v pľúcach sa organizmus dokáže zbaviť už po 12 – 24 hodinách od poslednej cigarety, dá sa to dokázať monitorovaním na tzv. CO-monitore, na ktorom sme kontrolovali odvykajúcich v Pravde. Už po niekoľkých týždňoch možno zaznamenať zlepšenie prekrvenia, po pár mesiacoch ustúpia problémy s dýchaním – kašeľ, skrátený dych, pískanie. S rokmi nefajčenia stále klesá riziko srdcového infarktu i rakoviny pľúc. Nikto nepozná regeneračnú schopnosť svojho organizmu!
Odvykanie od tabaku však naozaj nemá zmysel, ak už fajčiar trpí závažným ochorením, napríklad rakovinou pľúc.
Prestať s fajčením má význam aj u pacienta s rakovinou pľúc. „Fajčenie má totiž vplyv aj na účinnosť liečby, a tak môže znižovať prežitie pacientov,“ tvrdí MUDr. Elena Kavcová. „V prípade pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc sa oplatí prestať fajčiť v ktoromkoľvek štádiu ochorenia, pretože im to dokázateľne predlžuje a skvalitňuje život. Ich pľúcne funkcie sa nezhoršujú tak rýchlo, ako keby vo fajčení pokračovali. Prestať fajčiť sa oplatí aj po prekonaní srdcového infarktu, lebo sa tak zníži riziko ich úmrtia v porovnaní s fajčiarmi.“
Prudké STOP fajčeniu spôsobí, že telo zareaguje šokom.
Šokom nie, ale abstinenčnými príznakmi, ktoré sa objavia už do dvoch hodín po poslednej cigarete. „Najhoršie abstinenčné príznaky trvajú tri týždne až tri mesiace, hoci túžba po cigarete môže pretrvávať aj niekoľko rokov,“ tvrdí MUDr. Kavcová. Tieto abstinenčné príznaky je možné prekonávať rôznymi spôsobmi, dokonca aj pomocou voľnopredajných nikotínových náhrad či tabletiek na predpis. Niektorým fajčiarom však vyhovuje „metóda postupného znižovania počtu vyfajčených cigariet“. Je to individuálne. Najväčšou výhodou tejto stratégie je jej široká akceptovateľnosť pre veľkú časť fajčiarov. „Pozitívom tejto metódy ešte je, že dlhodobé zníženie počtu vyfajčených cigariet aspoň na polovicu vedie k významnému zníženiu rizika zdravotných následkov a zvyšuje sa šanca na úplné skončenie fajčenia. Môže teda ísť o akýsi medzistupeň na dosiahnutie trvalej abstinencie,“ dodáva odborná garantka projektu Prestaňte fajčiť s Pravdou.
Light cigarety sú v porovnaní s bežnými menej škodlivé.
Toto tvrdenie odborníci odmietajú. Keď závislý fajčiar prejde na light cigarety, fajčí ich buď viac denne, alebo hlbšie inhaluje dym, aby si zabezpečil stabilnú hladinu nikotínu v krvi. Zmeneným spôsobom fajčenia dostane do pľúc a tela viac iných škodlivých látok, napr. karcinogénov. „Problémom je, že z cigariet so zníženým obsahom nikotínu a dechtu ľudia hlbšie vdychujú dym, a tým pribúda adenokarcinómov,“ povedal známy onkológ prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc., pre Onkomagazín. Tento nádor sa stáva častejším v porovnaní s epidermoidným karcinómom (doteraz typickým nádorom fajčiarov)." Rakoviny pľúc neubúda, skôr naopak, menia sa len druhy nádorov.
Kto prestane fajčiť, veľmi priberie. Aj obezita predsa ohrozuje zdravie.
Je pravda, že nikotín predlžuje pocit sýtosti, urýchľuje vyprázdňovanie, zrýchľuje látkovú premenu. Prestať fajčiť však neznamená automaticky nabrať na hmotnosti. Priberanie je úmerné predchádzajúcej intenzite fajčenia a dá sa mu predísť miernym obmedzením energetického príjmu. Do zmeneného životného štýlu treba zakomponovať fyzickú aktivitu. Považovať fajčenie za prostriedok na udržanie štíhlej línie je ako spoliehanie sa na to, že posmrtný mejkap raz človeku skrášli tvár.
Fajčenie je len smradľavý zlozvyk.
Nie je to zlozvyk, ale závislosť, ktorá sa z lekárskeho hľadiska definuje ako ochorenie – diagnóza F¤17. Začína sa ako psychická závislosť, pričom u 85 percent fajčiarov sa do 2 – 3 rokov rozvíja fyzická, drogová závislosť.
Ak chce fajčiar prestať fajčiť, najlepšie je o tom nikomu nepovedať. V prípade zlyhania by totiž utŕžil len hanbu.
Práve naopak, o svojom odhodlaní treba informovať okolie – rodinu, spolupracovníkov – a požiadať ich o pomoc. Mali by ho podporovať, neponúkať cigaretou, odstrániť popolníky z dosahu. Mnohí fajčiari potrebujú viacero pokusov na to, aby dokázali s cigaretami skoncovať. „Netreba hádzať flintu do žita a aj po tzv. lapse, zlyhaní, sa opätovne vrátiť k nefajčeniu, hoci za pomoci zdravotníkov či farmakoterapie,“ dodáva MUDr. Kavcová. Nie je to nijaká hanba.
