Ochorením, ktoré zvyšuje riziko cukrovky druhého typu, kardiovaskulárnych ochorení a mozgovej príhody. Trpia ním dokonca už aj Francúzi či Gréci, ktorí boli pred ním dlho chránení. Ich donedávna zdravý životný štýl sa však rapídne zhoršil.
S konzumným spôsobom života k nám dorazil aj fenomén metabolického syndrómu, vďaka ktorému máme bližšie k infarktu, mozgovej príhode či k diabetu typu 2, ale aj k zmenám v obličkách, zvýšenému krvnému tlaku a ateroskleróze. Predstavuje tak priame ohrozenie života. Jeho výskyt narastá so stúpajúcim vekom a hmotnosťou. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ho uznala a definovala pred niekoľkými rokmi. V súčasnosti je metabolický syndróm v medicíne „horúcou témou“, ktorej je venovaná veľká pozornosť. Až 85 percent ľudí, ktorí ním trpia, má nadváhu.
Problém súčasnosti
Poruchy metabolizmu sú príčinou mnohých chorôb, ktoré sa výrazne podpisujú pod zdravotný stav Slovákov. O tom, že sme naozaj chorá populácia, svedčia aj štatistiky. Ruku na srdce – metabolizmus nás začína zaujímať až vtedy, keď niečo nie je v poriadku. Náš metabolizmus nie je nijaké perpetuum mobile. Po čase prestane živiny spracovávať a začne ich ukladať. Najčastejšie vo forme tuku.
„Metabolický syndróm zahŕňa poruchu metabolizmu cukrov a tukov, centrálnu obezitu a vysoký krvný tlak,“ hovorí odborník na poruchy metabolizmu Jaroslav Fábry. „Slovenská diabetologická spoločnosť robila na túto tému prieskum. Vyplýva z neho, že na Slovensku ním trpí viac ako 20 percent ľudí, pričom častejší je jeho výskyt u žien, než u mužov,“ upozorňuje doktor Fábry. V súčasnosti je veľmi vážnym problémom obezita, alarmujúci je najmä jej výskyt u detí.
„Takzvanou centrálnou obezitou trpí takmer 30 percent Slovákov. Opäť máme viac obéznych žien ako mužov. Kým u mužov je to 24 percent, žien je obéznych až 37 percent žien,“ prízvukuje. O centrálnej obezite hovoríme vtedy, keď je obvod pása u žien nad 80 cm, u mužov nad 94 cm, čo znamená, že tuk sa ukladá predovšetkým v oblasti brucha. „Na Slovensku je mimoriadne vysoký výskyt kardiovaskulárnych ochorení, a tak by sme si mali uvedomiť, že niečo nie je v poriadku. Pridám ešte jeden alarmujúci údaj. Máme viac ako 300-tisíc registrovaných diabetikov a ich počet neprestajne stúpa.“
Stačí menej jesť?
Kto z nás nemá skúsenosť s rôznymi diétami? Známy je aj fakt, že ak si naordinujeme nezmyselnú diétu, rýchlo schudneme, ale potom sa úbytok váhy spomalí. Telo totiž rýchlo zistí, že dostáva menej potravy, prepína sa do úsporného režimu. Metabolizmus je schopný spomaliť až takmer na polovicu normálneho výkonu. Je to obranný reflex na prežitie. Navyše, pri hladovke dávame telu málo živín. Preto siaha po dostupných bielkovinách – svaloch. Po nejakom čase s diétou aj tak prestaneme. Začneme jesť normálnejšie a takzvaný jo-jo efekt je zaručený.
„Najúčinnejším receptom na chudnutie je zmena životného štýlu. Jedálniček s piatimi dennými jedlami treba vypočítať tak, aby množstvo energie a všetkých základných živín – sacharidov, bielkovín a tukov malo optimálne zastúpenie. Vtedy môžete mať istotu, že chudnutie je účinné a vo vzťahu k zdraviu bezpečné. Prednosťou premysleného jedálnička je, že dobre kontroluje pocit sýtosti a súčasťou diéty sú potraviny na trhu bežne dostupné,“ hovorí vo svojej knihe Redukčná diéta odborníčka na chudnutie Katarína Skybová.
Zmena je dôležitá
„Možno by v niektorých prípadoch pomohli sankcie,“ hovorí doktor Jaroslav Fábry. „Ak mám pacienta diabetika, ktorý nedodržiava liečebný režim, mal by byť, podľa môjho názoru, finančne postihnutý. Vo všeobecnosti som však presvedčený, že oveľa účinnejšia je osveta, edukácia, vysvetľovanie a zdôvodňovanie,“ myslí si Fábry.
Podľa neho by to mala byť úloha štátu. „Štát nielenže nesie zodpovednosť za zdravie svojich obyvateľov, ale má aj najlepšie páky a financie na to, aby ich motivoval k tomu, aby sa o svoje zdravie začali starať.“ Podľa neho chýbajú národné programy prevencie. „Je jednoduchšie edukovať zdravých ľudí, ako liečiť už chorých. Moje skúsenosti hovoria, že máme šancu na zdravší život, lebo predovšetkým mladšia generácia je ochotnejšia a prístupnejšia na zmeny,“ dodáva.
Mnohí sa vyhovárajú na genetické predispozície, nedostatok času, peniaze. „Iste, genetiku nemožno ignorovať ani podceňovať, ale zároveň si treba uvedomiť, že svoje zdravie máme vo svojich rukách,“ prízvukuje doktor Fábry. " Poruchy metabolizmu zapríčiňuje zlá výživa a nedostatok pohybu. Nie je žiadnym tajomstvom, že na Slovensku pohyb ani racionálna strava nie sú veľmi populárne." Pritom by stačilo naozaj málo – racionálne sa stravovať, dbať na vyvážený príjem tukov, cukrov a bielkovín, na pravidelnosť v stravovaní a dodržiavať zásadu – prijmem len toľko energie, koľko vydám. „Chýba nám ochota zmeniť stravovacie návyky a životný štýl.“