Viac ako 50-tisíc amerických detí má po úraze trvalé následky. Nemecké štatistiky hovoria o 800 mŕtvych, v Rakúsku zomrie približne 130 detí. Na Slovensku na následky úrazov zomrie ročne približne 200 detí, viac ako dvom tisícom zostávajú trvalé následky. Celkovo sa ich zraní viac ako 200-tisíc, viac ako tisíc sa ich otrávi. Počet úmrtí zapríčinených úrazom je toľko, že by bolo možné každý rok zatvoriť sedem školských tried.
Zlomeniny, úrazy hlavy, ale aj popáleniny sú najčastejšími úrazmi, s ktorými sa najmä v letných mesiacoch stretávajú detskí chirurgovia. „Ročne hospitalizujeme asi štyritisíc pacientov, pričom úrazov sa týka približne 1 600 až 1 800 hospitalizácií. Z toho polovica prípadov sú úrazy hlavy, ostatné sú väčšinou zlomeniny, ktoré sa musia naprávať v celkovej anestézii. Najčastejšie ide o zlomeniny predlaktia nad zápästím, vážnych zlomenín v oblasti lakťa je asi stovka ročne,“ hovorí chirurg Ľubomír Sýkora z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou na bratislavských Kramároch.
Mnohí hovoria o takmer stopercentnom náraste úrazov v tomto období. „Najvypuklejšie mesiace sú jún a september, prázdniny nie sú až také ťažké. Mnoho detí odchádza z Bratislavy, a tak je na urgentnom príjme menej úrazov. V júni prichádza oteplenie, dozrievajú prvé plody, končia sa školské povinnosti a deti sa hrajú vonku,“ vraví. Najčastejšie úrazy sa pritom stávajú pri bežných hrách na ihriskách či miestach, ktoré nimi nie sú, ale napriek tomu poskytujú dostatok príležitostí na zábavu.
„Často k nám rodičia privezú deti, ktoré sa poranili na stavenisku. Aj nedávno sme riešili prípad, keď si dieťa na stavenisku rozdrvilo prsty. Rodičia si pritom mysleli, že je na detskom ihrisku,“ vraví doktor Sýkora. Najkritickejšie sú zlomeniny predlaktia, veľmi časté sú zlomeniny v oblasti lakťa.
Veľa úrazov vzniká najmä v domácom prostredí. Rodičia sú presvedčení, že doma sú ich deti v bezpečí. Opak je však pravda. Iba s jedenapolročným dieťaťom prišla na pohotovosť v Nemecku matka s tým, že chlapec má problémy s dýchaním. Lekári urobili potrebné vyšetrenia, poslali chlapca na röntgen a príčina bola jasná – kovová skrutka zaseknutá hlboko v pľúcach. Trvalo dve hodiny, kým mu predmet vyoperovali. Rodičia potvrdili, že v byte montovali sektorový nábytok. Zhodli sa, že ich syn si zrejme skrutku vložil do úst, no keď sa ju pokúšal prehltnúť, vnikla mu do dýchacej trubice a odtiaľ do pľúc. Všetko napokon dobre dopadlo.
Prilba môže zachrániť život
K najväčšiemu počtu smrteľných úrazov u detí dochádza pri dopravných nehodách. Z okolitých krajín je situácia na Slovensku najhoršia. Horšie sú na tom už len v Litve, Estónsku a Lotyšsku. Počet úrazov pritom možno znížiť. Mnohé krajiny majú preventívne programy a situácia sa vďaka nim zlepšuje. Ukážkovou krajinou je v tomto smere Švédsko, kde je už dlho povinné používať detské autosedačky. Samozrejmosťou sú detektory dymu, lieky majú bezpečné uzávery. Aj vďaka týmto opatreniam vo Švédsku zomiera pre úrazy podstatne menej detí ako u nás.
Stúpajú však aj úrazy detských cyklistov. Podľa štúdie, ktorá sledovala, či sa dalo predísť úrazom hlavy v USA, by nosenie ochrannej prilby mohlo zachrániť 184 z 247 zomrelých detí, ktoré utrpeli úraz hlavy. Našťastie, už aj na Slovensku je dieťa bez prilby na hlave skôr výnimkou ako pravidlom. Rovnako je to aj pri korčuľovaní. „Prilba určite pomáha. Ale opäť musím skonštatovať, že sa to dá ťažko štatisticky vyhodnotiť. Častejšie si totiž deti porania hlavu pri páde z výšok ako pri páde z bicykla. A pri lezení na strom prilby nenosia,“ vraví detský chirurg.
Je v súčasnosti menej úrazov ako v minulosti, keďže deti sa málo hýbu, sedia pri počítačoch a sú čoraz obéznejšie? Doktor Sýkora odpovedá: „Keď som nastúpil do práce, bolo v Bratislave oveľa viac detí ako dnes. Petržalka vtedy dominovala. Navyše sa rodí menej detí, takže asi reálne bude aj menej úrazov. Kedysi, keď som robil štatistiku, vychádzalo mi, že priemerné bratislavské dieťa do dospelosti navštívilo detskú chirurgiu štyrikrát. Táto štatistika asi bude platiť aj teraz.“
Prevencia sa oplatí
Na následky úrazov by pritom deti nemuseli zomierať. Väčšine sa dá predchádzať – podľa odborníkov ide až o 30 až 60 percent prípadov. V domácom prostredí treba dieťa sledovať, dbať na jeho bezpečnosť najmä v kúpeľni a kuchyni. Informovaný však musí byť aj rodič.
Ako by teda mala vyzerať prevencia? „Deti by mali mať prilby pri jazde na bicykli či korčuliach. Ale zlomenine ochrana lakťa nezabráni, tá je skôr prevenciou odierok. Prevencia závisí od momentu pádu, od pôsobiacich síl. Deti môžeme vychovávať k lepšej koordinácii, viesť ich k športovaniu, ale mali by aj vedieť, ako padať. Existujú banálne úrazy, po ktorých sú vážne zlomeniny a sú vážne úrazy s minimálnymi následkami,“ konštatuje doktor Sýkora.
A čo robiť, ak sa už nejaký úraz stane? Podľa chirurga záleží na tom, čo má dieťa poranené a v akom vážnom stave je. Pri úraze hlavy treba zistiť, či je dieťa pri vedomí, alebo v bezvedomí. „Vtedy totiž zohrávajú rolu sekundy. Treba zabezpečiť dýchacie cesty, zistiť, či má dieťa pulz,“ vraví.
Keď sú poranené končatiny, prvá pomoc je imobilizácia a prevoz k lekárovi. Vážne sú vnútrobrušné úrazy, pretože sa zo začiatku slabo prejavujú navonok. Sú to tie typické nárazy na bicykli, keď riadidlá narazia do brušnej steny, čo môže spôsobiť roztrhnutie sleziny. Krvácanie však nemusí byť výrazné hneď po úraze. Takéto úrazy netreba podceňovať. K lekárovi treba zájsť pri každom úraze hlavy, najmä u malých detí. „Často sa po pádoch dojčiat stretávame s prasknutou lebkou. Sledovať treba aj úrazy brucha a zájsť s nimi k lekárovi,“ dodáva Sýkora.